Mnoho ľudí na sociálnych sieťach, ako aj absolventov našich kurzov sa ma často pýta, prečo sa bolesť napriek absolvovanej fyzioterapii vrátila. Obzvlášť sa to stáva rekreačným a profesionálnym športovcom.
Ak pracujete s klientmi, ktorí sa venujú športu, alebo ak sami športujete, rekreačne či profesionálne, tento článok obsahuje odporúčania, ktoré vám môžu ušetriť množstvo zbytočného trápenia, návratov bolesti a zbytočných zranení.
V mojej praxi ma často vyhľadajú klienti, ktorí už absolvovali fyzioterapiu, ktorá im pomohla čiastočne až úplne odstrániť bolesť alebo doliečiť zranenia. Po pár týždňoch rehabilitácie, poučený a s odporúčaným zásobníkom stabilizačných cvičení s vlastnou hmotnosťou tela, sa klient vrátil späť k plnej záťaži.
O niekoľko týždňov sa problém vracia.
Tieto situácie nie sú náhodné ani ojedinelé. Sú dôsledkom nedostatočného progresívneho zaťažovania a nepochopenia rozdielu medzi ústupom bolesti a obnovením výkonnostnej kapacity. Preto píšem tento článok, aby som poukázal na potreby klientov, ktorí sú pohybovo aktívni. Musia byť schopní zvládnuť oveľa väčší objem a intenzitu záťaže ako nešportujúca populácia.
Rozdiel medzi týmito dvoma stavmi je zásadný, no v praxi poznám iba málo kolegov, ktorí by dokázali zvládnuť proces v celom potrebnom rozsahu.
Fyzioterapia zameraná na redukciu bolesti ≠ pripravenosť na návrat k športu
Aby som neprezentoval iba svoje skúsenosti, vyhľadal som, aké čísla uvádza odborná literatúra.
Po rekonštrukcii predného skrížneho väzu (ACL) sa približne 80 % športovcov vracia k športu, ale iba 55 – 65 % sa podarí dosiahnuť pôvodnú výkonnostnú úroveň (Ardern et al., 2014; Webster & Feller, 2019).
Aktuálne systematické prehľady (Burgi et al., 2019; Wiggins et al., 2016) ukazujú, že mladí športovci po návrate do športov s vysokým výskytom rotačných pohybov majú až 20 – 30 % riziko opätovného poranenia ACL. Problematike poranení skrížnych väzov, fyzioterapii a funkčnému tréningu sme sa venovali v článku Poranenia predného skrížneho väzu ACL – fyzioterapia a funkčný tréning.
Grindem et al. (2016) preukázali, že návrat do športu pred dosiahnutím ≥ 90 % silovej symetrie medzi končatinami zvyšuje riziko opätovného zranenia približne 4-násobne.
Fyzioterapia a proces hojenia pomôžu odstrániť bolesť. Avšak v prípade nedostatočnej pripravenosti na zvládnutie záťaže (rozvoj sily, výkonu, vytrvalosti v sile) nemusí návrat k športu dopadnúť podľa očakávaní.
Nedostatočné dávkovanie záťaže je systémový problém
Návrat bolesti alebo zranenia je typický najmä vtedy, keď sa rehabilitácia skončí v štádiu:
- uvoľnenia stuhnutých svalov (strečing, masáže)
- aktivačných a stabilizačných cvičení
- nízkointenzívneho posilňovacieho tréningu s vlastnou hmotnosťou tela
Reálne požiadavky športu sú však výrazne vyššie, než aké bývajú v závere rehabilitácie. Drvivá väčšina športov si vyžaduje pre plnohodnotný návrat do tréningu a súťaženia (hoci aj amatérskeho):
- vysokú rýchlosť kontrakcie,
- vysokú excentrickú kontrolu,
- absorpciu síl presahujúcich 3 – 5 násobok telesnej hmotnosti,
- opakované cykly záťaže,
- schopnosť generovať silu a výkon aj napriek únave,
- schopnosť stabilizovať a kontrolovať pohyb aj pri nečakaných vonkajších silách (kontakt so súperom, terén, pád).
Napríklad pri šprinte dosahujú vertikálne reakčné sily 3 – 5 násobok telesnej hmotnosti a pri zmene smeru môžu byť ešte vyššie. Z uvedeného je zrejmé, že cvičiacim a športujúcim ľuďom bežná fyzioterapia nestačí.
Zoberme si ako príklad výpady a výstupy na schodík s vlastnou hmotnosťou tela. Aj keď ich spravíte 15 – 20 opakovaní, intenzitou nie sú porovnateľné s vyššie uvedenými požiadavkami na záťaž v športe. Ak sa terapia nepriblíži týmto požiadavkám, tkanivo sa na ne neadaptuje.
Ak chcete vedieť viac o tom ako efektívnejšie prispôsobiť fyzioterapiu a tréning potrebám klienta, prečítajte si článok Ako využiť špecifické podnety pre lepšie výsledky vo fyzioterapii.
Cook & Purdam (2009) definujú model load capacity a vysvetľujú, ako silový tréning a progresívne zvyšovanie záťaže zvyšujú kapacitu šľachy a svalov.
Rovnako aj novšie systematické prehľady (Rio et al., 2015; Malliaras et al., 2013; Bohm et al., 2015) potvrdzujú, že adaptácia šľachy a svalovo-šľachového komplexu je závislá od dostatočnej mechanickej záťaže. Ak stojí rekonvalescencia najmä na uvoľňovaní stuhnutého tkaniva, potrebný proces adaptácie neprebehne.
Load management a riziko zranenia
Gabbett (2016) poukázal na tzv. training-injury paradox: vyššia chronická pripravenosť znižuje riziko zranenia, zatiaľ čo náhle zvýšenie záťaže riziko zvyšuje.
Systematické prehľady (Windt & Gabbett, 2017; Impellizzeri et al., 2020) ukazujú, že riadenie záťaže a jej progresívne budovanie je kľúčové pre prevenciu preťaženia.
Ak terapia končí pred fázou progresívneho zaťažovania, klient sa vracia do prostredia, ktoré prevyšuje jeho aktuálnu kapacitu.
To nie je chyba klienta. To je nedokončený proces návratu k záťaži, ktorý moderná odborná literatúra opisuje veľmi presným pojmom. Poznáte ho?
Poznáte pojem „Rehab-to-performance gap“?
V prostredí súťažného športu a snahy o dosiahnutie výkonu sa dnes otvorene hovorí o medzere medzi klinickým zlepšením (odstránenie bolesti, rekonvalescencia po zranení) a návratom k výkonu.
Buckthorpe (2021) poukazuje na potrebu premostenia medzi rehabilitáciou a silovo-kondičnou prípravou.
Návrat do športu nie je medicínske rozhodnutie založené len na zhojení poškodenej štruktúry či manažmente bolesti. Je to rozhodnutie o pripravenosti na potrebnú záťaž.
Moje odborné odporúčanie
Na základe klinickej praxe a dát zastávam jasné stanovisko, že cvičiacim a športujúcim ľuďom bežná fyzioterapia zvyčajne nestačí. Títo klienti, potrebujú fyzioterapiu s progresívnym zaťažovaním. To znamená:
- obnovu fyziologickej funkcie a odstránenie bolesti,
- postupné zvyšovanie objemu záťaže a najmä jej intenzity,
- návrat k rýchlosti a výbušnosti,
- rozvoj SSC cyklu s využitím plyometrických cvičení,
- redukciu laterality a dosiahnutie ≥ 90 % v silových parametroch,
- premostenie medzi všeobecnými a špecifickými podnetmi reflektujúcimi požiadavky daného športu,
- rešpektovanie adaptačných mechanizmov tkanív.
Cieľom by nikdy nemalo byť iba odstrániť bolesť a obnoviť rozsah pohybu. Cieľom je obnoviť funkciu a kondičnú pripravenosť na úroveň požiadaviek konkrétneho športu.
Bez toho je otázkou času, kedy a v akej podobe sa problém vráti.
Chceš ísť ďalej?
Chceš riešiť svoje problémy systematicky a s rešpektovaním princípov progresívneho zaťažovania?
Napíšte nám cez kontaktný formulár.
Chceš vedieť pomáhať klientom – športovcom efektívnejšie? Vyber si z ponuky školení, ktoré sú súčasťou komplexného programu Akadémia funkčného tréningu, ktoré aplikujú fyzioterapiu do funkčného tréningu s cieľom obnoviť a zlepšiť chýbajúcu funkčnosť tak, aby bolesť nielen zmizla, ale aby klienti žili a športovali bez obmedzení.
Použitá odborná literatúra
- Ardern CL, et. al. Return to sport following ACL reconstruction surgery: systematic review and meta-analysis. Br J Sports Med. 2014.
- Webster KE, Feller JA. Return to sport following ACL reconstruction: a systematic review and meta-analysis of the state of play. Br J Sports Med. 2019.
- Grindem H et al. Simple decision rules reduce reinjury risk after ACL reconstruction. Br J Sports Med. 2016.
- Wiggins AJ et al. Risk of secondary ACL injury in younger athletes: systematic review and meta-analysis. Am J Sports Med. 2016.
- Burgi CR et al. Which criteria are used to clear patients to return to sport after ACL reconstruction? Br J Sports Med. 2019.
- Cook JL, Purdam CR. Is tendon pathology a continuum? Br J Sports Med. 2009.
- Malliaras P et al. Achilles and patellar tendinopathy loading programmes: systematic review. Br J Sports Med. 2013.
- Rio E et al. Isometric exercise induces analgesia and reduces inhibition in patellar tendinopathy. Br J Sports Med. 2015.
- Bohm S et al. Adaptation of the tendon-aponeurosis complex. Sports Med. 2015.
- Gabbett TJ. The training-injury prevention paradox. Br J Sports Med. 2016.
- Windt J, Gabbett TJ. How do training and competition workloads relate to injury? Br J Sports Med. 2017.
- Impellizzeri FM et al. Acute: chronic workload ratio – scientific limitations. Br J Sports Med. 2020.
- Buckthorpe M. Optimising the late-stage rehabilitation and return-to-sport training following ACL reconstruction. Sports Med. 2021.
