Tieto údaje sú kľúčové nielen pre výkonnostných športovcov, ale aj pre ľudí, ktorí nemajú pravidelný vzťah k športu. Poranenia ACL sú typické najmä pre športy s vysokými nárokmi na zmeny smeru a kontakt so súperom, ako sú futbal, hokej, hokejbal, basketbal, tenis a ďalšie.

V dnešnom článku sa pozrieme na to:

• čo hrozí pri zanedbanej rehabilitácii,
• kedy je vhodné s rehabilitáciou začať,
• a z čoho by mala kvalitná rehabilitácia pozostávať.

Dôraz na kvalitu rehabilitácie je zásadný. Pri jej zanedbaní sa môžete zaradiť do skupiny až 45 % športovcov, ktorí sa nevrátia na pôvodnú súťažnú úroveň, pričom im zároveň hrozí až 15-násobne vyššie riziko opakovaného zranenia.

Naopak, vhodne nastavený neuromuskulárny a proprioceptívny tréningový program dokáže znížiť riziko poranenia ACL až o 50–70 %. Zároveň sa týmto prístupom dá znížiť celkové riziko iných poranení kolena približne o 30 %.

Ak k zraneniu už dôjde, kvalitná rehabilitácia vás môže zaradiť medzi približne 55 % ľudí, ktorí sa vrátia na pôvodnú, prípadne ešte vyššiu výkonnostnú úroveň.

Je operácia po poranení ACL vždy nevyhnutná?

Dostupné dáta ukazujú, že vždy je potrebné zvážiť rozsah poškodenia. Pri parciálnych ruptúrach ACL je možné pomocou kvalitnej fyzioterapie dosiahnuť takmer identickú úroveň obnovy funkcie ako pri operačnej liečbe.

Zároveň je však dôležité zdôrazniť, že poranené koleno môže byť náchylnejšie na opakované zranenia v dôsledku zníženej stability, najmä ak rehabilitáciu podceníte.

Výsledky vedeckej literatúry ukazujú, že:

• pri menej rozsiahlych poškodeniach nie je nutné ísť na operáciu okamžite,
• dobrou voľbou môže byť najskôr konzervatívna liečba – rehabilitácia,
• iba približne 17,5 % pacientov (±15,5 % podľa štúdie) z tohto prístupu neprofituje v dostatočnej miere a následne im je odporúčaná operácia.

Ak teda čakáte na plánovaný termín operácie, nie je dôvod zúfať. Využitím času na predoperačnú rehabilitáciu (prehab) môžete:

• zlepšiť rozsah pohybu, silu a funkciu,
• v niektorých prípadoch dokonca zistiť, že operácia nemusí byť nevyhnutná.

Po absolvovaní operácie má predoperačná rehabilitácia ďalší významný benefit. Preukázateľne skracuje dobu návratu k aktivitám približne o 2–4 týždne a navyše podporuje pooperačné hojenie, čím znižuje riziko komplikácií a zároveň zlepšuje neuromuskulárnu kontrolu.

Tieto dáta sa nevzťahujú len na poranenia ACL. Podobné trendy sa pozorujú aj pri meniskových zákrokoch a totálnych artroplastikách kolena či bedra, kde predoperačná rehabilitácia koreluje s lepším pooperačným funkčným skóre a kratšou hospitalizáciou.

Mechanizmus poranenia predného skrížneho väzu (ACL)

Hlavným mechanizmom poranenia je zvyčajne rotačný pohyb, pri ktorom dochádza k prednému posunu holennej kosti (tibie). Súčasne sa koleno nachádza v miernej flexii a valgóznom postavení (padá mierne dovnútra, do „X“).

Typické príznaky, ktoré si vyžadujú odborné lekárske vyšetrenie, zahŕňajú:

• bolesť,
• opuch,
• pocit nestability kolena („podlamovanie“),
• ťažkosti pri chôdzi,
• znížený rozsah pohybu v kolene.

Prečo k poraneniu ACL dochádza?

Väčšina nekontaktných poranení kolena nevzniká preto, že by „zlyhalo koleno“, ale preto, že svaly a segmenty nad a pod kolenom nezvládli svoju úlohu v správnom čase.

Nasledujúce oblasti sú zároveň:

• typickými rizikovými faktormi poranenia,
• ale aj kľúčovými cieľmi predoperačnej a pooperačnej rehabilitácie.

Sedacie svaly (m. gluteus maximus, m. gluteus medius)

Gluteus maximus, medius a minumus sú častými „vinníkmi“ pri poranení kolien, najmä pri ich slabosti alebo oneskorenej aktivácie.

V dôsledku ich oslabenia dochádza k dynamickým valgóznym kolapsom kolena spojeným so zvýšeným rizikom poranenia ACL a rozvoja patellofemorálnej bolesťi.

Podľa Hewett et al. (2005) majú športovci s výrazným valgóznym postavením kolena 2 – 3x vyššie riziko ruptúry ACL.

Powers (2010) uvádza, že oslabenie sedacích svalov vedie k zníženej kontrole bedrového kĺbu, čím sa zvyšuje stres na koleno. Štruktúry ako ACL, meniskus a chrupavka tak znášajú sily, ktoré by za normálnych okolností nemali.

Hamstringy (nielen m. biceps femoris)

Hamstringy pôsobia ako antagonista predného posunu tibie. Preto sú pri oneskorenej aktivácii dôležitým aspektom zlej mechaniky pohybu a zranenia. Prispievajú k zvýšenej zaťaži ACL, čím sú rizikové najmä pri rýchlom brzdení.

Už Renström et al. (1986) poukázal na to, že dostatočná aktivácia hamstringov znižuje napätie v ACL. U pacientov po poranení ACL sa často pozoruje narušené načasovanie aktivácie hamstringov, nielen znížená sila.

Rizikovými faktormi sú najmä:

• nadmerný dôraz na kvadriceps,
• slabá excentrická kontrola hamstringov,
• funkčne slabé, no preťažené hamstringy,
• inhibícia hamstringov ako dôsledok hypertonu m. qadriceps femoris.

Predná strana stehna (m. quadriceps femoris)

Kvadriceps býva často súčasťou svalovej nerovnováhy a preto problém nastáva najmä vtedy, keď je dominantný, ale nestabilizačný.

Nadmerná aktivácia kvadricepsu:

• zvyšuje predný posun tibie,
• zvyšuje stres na ACL,
• najmä pri malej flexii kolena vedie k vysokému napätiu v ACL.

Typický klinický obraz:

• silný športovec v drepoch a výpadoch,
• slabá excentrická kontrola pri brzdení a doskokoch,
• vysoké riziko pri zmenách smeru s fixovaným chodidlom a rotáciou trupu.

Svaly trupu a core

Výskum Zazulak et al. (2007) ukazuje, že slabá neuromuskulárna kontrola trupu je významným prediktorom poranení ACL, najmä u žien a mladých športovcov.

Pri slabom core:

• dochádza k nekontrolovanému presunu ťažiska,
• bedro a koleno reagujú oneskorene,
• vznikajú neprimerané momenty sily v kolene.

Lýtkové svaly a členok

Často prehliadaný, no kľúčový článok reťazca. Opakované poranenia členka vedú k obmedzeniu dorziflexie, čo:

• mení mechaniku dopadu,
• zvyšuje valgózne zaťaženie kolena,
• zvyšuje riziko poranení kolena.

Moje odporúčania na záver

Poraneniam kolien a ACL sa dá účinne predchádzať kvalitným tréningom a fyzioterapiou, ktoré kompenzujú jednostranné zaťaženie. Obzvlášť dôležité je to u rekreačných športovcov s obmedzeným časom na tréning.

Ak k zraneniu dôjde:

• s operáciou sa netreba ponáhľať,
• operáciu odporúčam v súlade s najlepšou lekárskou praxou najmä u pohybovo aktívnych ľudí a športovcov,
• predoperačná rehabilitácia výrazne zlepší funkciu kolena,
• skráti rekonvalescenciu,
• zníži riziko pooperačných komplikácií.

Po operácii je kľúčové začať s kvalitnou fyzioterapiou ideálne do 2 týždňov, keďže pri neskoršom začiatku účinnosť rehabilitácie klesá.

Výskum Grindem et al. (2016) ukazuje, že riziko opakovaného poranenia sa znižuje až o 51 % za každý mesiac oddialenia návratu k športu, a to až do 9. mesiaca. Preto by mal byť návrat k športu podmienený dosiahnutím minimálne 90 % sily kvadricepsov a hamstringov, ako aj porovnateľným výkonom v skokových testoch.

Ak vám niekto tvrdí, že návrat k športu je bezpečný už pri 80 %, myli by ste spozornieť , pretože jeho odporúčania sú v rozpore s najlepšou praxou a závermi výskumov, ktoré som vám prezentoval v článku.

Chcete vedieť viac o Obnove stability a sily pohybového aparátu? Nenechajte si ujsť školenia a kurzy Dr. Oliver, ktoré vás prevedú všetkými zákutiami prevencie, tréningu, kompenzácie jednostranného zaťaženia a fyzioterapie.

Ak potrebujete pomôcť s rehabilitáciou po zranení, zlepšiť tréning, dosiahnuť lepšie výsledky, kontaktujte nás.

Bibliografické odkazy:

• Rodriguez K, et al. Anterior Cruciate Ligament Injury: Conservative Versus Surgical Management. Cureus, 2021. Ahn J, et al. Non-surgical treatment outcomes in acute ACL tears. Cureus, 2021.
• (Systematic overview) Comparison of Surgical and Non-Surgical Treatment of Anterior Cruciate Ligament Injury. ResearchGate, 2025. Belozo FL, et al. ACL injury risk factors and return to sports data. Scientific Reports, 2024.
• Arundale AJH, et al. Exercise-Based Knee and ACL Injury Reduction. J Orthop Sports Phys Ther, 2023. Griffin, L. Y., et al. Noncontact anterior cruciate ligament injuries: Risk factors and prevention strategies. The American Journal of Sports Medicine, 28(5), 643–658, (2000).
• Hewett, T. E., Myer, G. D., & Ford, K. R. (2005). Biomechanical measures of neuromuscular control and valgus loading of the knee predict anterior cruciate ligament injury risk in female athletes. The American Journal of Sports Medicine, 33(4), 492–501.
• Boden, B. P., et al. (2000). Mechanisms of anterior cruciate ligament injury. The American Journal of Sports Medicine, 28(5), 573–578.
• Powers, C. M. (2010). The influence of abnormal hip mechanics on knee injury: A biomechanical perspective. Journal of Orthopaedic & Sports Physical Therapy, 40(2), 42–51.
• Zazulak, B. T., et al. (2007). Deficits in neuromuscular control of the trunk predict knee injury risk: A prospective biomechanical-epidemiologic study. The American Journal of Sports Medicine, 35(7), 1123–1130.
• DeMorat, G., et al. (2004). Aggressive quadriceps loading can induce noncontact anterior cruciate ligament injury. The American Journal of Sports Medicine, 32(2), 477–483.
• Palmieri-Smith, R. M., et al. (2008). Association between preparatory muscle activation and anterior cruciate ligament injury. Journal of Orthopaedic Research, 26(5), 632–639.
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok

The post Poranenia predného skrížneho väzu ACL – fyzioterapia a funkčný tréning appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

V tréningovej praxi sa najčastejšie využívajú cvičenia statického strečingu, v rámci ktorých je dlhodobo preskúmaná aj Andersonova metóda, známa ako klasický statický strečing. Tá pozostáva z 20 – 40 sekúnd základného natiahnutia, po ktorom nasleduje ďalších 20 – 40 sekúnd rozvíjajúceho natiahnutia. Gymnastika, tance, bojové a ďalšie na pohyblivosť náročné športy môžu mať aj tretiu fázu intenzívneho natiahnutia.

V tradičnom telovýchovnom rozcvičení sa statický strečing využíval ako príprav na hlavnú časť a zároveň ako záverečná časť tréningových jednotiek. V posledných dvoch dekádach však došlo k jeho pomerne krátkozrakému zatrateniu.

Impulzom boli odborné štúdie, ktoré poukázali na to, že statický strečing môže krátkodobo znížiť svalovú silu a výkon. Mnohým trénerom to stačilo a zo strečingu sa stal strašiak.

Pozrime sa však na okolnosti.

Kedy má mýtus statického strečingu opodstatnenie

Pokles výkonu sa spravidla objavuje v relatívne krátkom časovom okne po aplikácii strečingu. Práve tento poznatok sa stal základom pre veľký strečingový mýtus. Ak by váš tréning vyzeral tak, že po natiahnutí svalov zadnej strany stehna idete okamžite drepovať so svojím osobným maximom, potom by obavy dávali zmysel.

Presne takto sú však modelované situácie vo výskumoch. Úmyselne extrémne, aby sa dal jednoznačne preukázať vplyv statického strečingu na produkciu sily alebo výkonu.

Realita tréningovej praxe vyzerá inak.

Ako vyzerá kvalitné rozcvičenie v praxi

V kvalitnom rozcvičení funkčného tréningu nadväzujete na uvoľňovacie techniky aktivačnými cvičeniami a nácvikom techniky. Až následne prechádzate do záťaže, spravidla cez niekoľko sérií s postupne sa zvyšujúcou hmotnosťou.

V momente, keď sa dostávate k silovému alebo výkonovému tréningu, je telo dôkladne rozohriate, aktivované a pripravené na záťaž. V takýchto protokoloch sa výkonu nemusíte obávať. Práve naopak.

Ako môže statický strečing podporiť silu a výkon

Pokiaľ nepracujete s vrcholovými športovcami, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa stretávate s klientmi s pohybovými obmedzeniami. Typickým príkladom je stuhnutie flexorov bedra, napríklad m. iliacus, ktoré často vedie k utlmeniu sedacích svalov.

U takýchto klientov sú následne preťažené a stuhnuté svaly zadnej strany stehna, ktoré sa snažia kompenzovať slabú aktivitu gluteálnych svalov.

A tu sa dostávame späť k strečingu.

Ak by ste aplikovali statický strečing na zadnú stranu stehna tesne pred výkonom, efekt môže byť nežiaduci. Existuje však oveľa lepšie riešenie. Využite statický strečing na uvoľnenie m. iliacus. Následne zaraďte aktivačné cvičenia na m. gluteus maximus, napríklad glute bridge.

Výsledkom je lepšia aktivácia sedacích svalov v pohybovom stereotype extenzie bedra. Pri drepe tak sedacie svaly stabilizujú bedrový kĺb efektívnejšie a aktívnejšie sa zapájajú do pohybu. Vďaka práci v kontext funguje Strečing ako prostriedok pre obnovu zdravého pohybu.

Výkon ako bonus, nie cieľ

Odmenou nie je len vyššia stabilita panvy a viac vytlačených kilogramov. Oveľa dôležitejšia je menšia záťaž na chrbticu a ďalšie preťažované štruktúry.

Cvičenie nie je len o výkone. Je najmä o zdravotných benefitoch, vzťahu k pohybu a o tom, čo pohyb prináša telu aj mysli. A v neposlednom rade o spomalení starnutia.

Zaujíma vás, ako sa hýbať zdravo a bez bolesti? Sledujte aj ďalšie naše články.

The post Veľký strečingový mýtus appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.