Mnohí ľudia chcú byť pohyblivejší, a preto robia strečing. Alebo ich k tomu vedieme my, tréneri a fyzioterapeuti. Naši klienti sa cítia stuhnutí, majú obmedzený pohyb alebo ich niečo pri pohybe ťahá.

Logickým riešením sa zdá byť jednoduchá vec – strečing.

Lenže mobilita nie je len o tom, ako ďaleko sa dokážeme natiahnuť. Oveľa dôležitejšie je, či dokážeme tento rozsah pohybu aj kontrolovať. Práve tu vzniká jeden z najväčších problémov moderného prístupu k mobilite a obnove strateného rozsahu pohybu.

Aktívny a pasívny rozsah pohybu

V biomechanike sa rozlišujú dva typy rozsahu pohybu.

Aktívny rozsah pohybu (Active Range of Motion – AROM) je rozsah, do ktorého sa dokážeme dostať vlastnou svalovou aktivitou.

Pasívny rozsah pohybu (Passive Range of Motion – PROM) je naopak taký, do ktorého sa dostaneme pomocou vonkajšej sily, napríklad:

• keď nás niekto zatlačí do pozície (často v jóge, pri tréningu detí)
• keď si končatinu pritiahneme rukou alebo uterákom (často napríklad ťahanie sa do predklonu pritiahnutím k nohám).

Pasívny rozsah pohybu je takmer vždy väčší než aktívny. Je to normálne, pretože pri aktívnom pohybe musí sval generovať silu, stabilizovať kĺb a kontrolovať pohyb, kedy svalová aktivita zvyšuje napätie tkaniva.

Problém vzniká vtedy, keď je rozdiel medzi týmito dvoma rozsahmi príliš veľký.

Rozsah pohybu, ktorý nedokážeme kontrolovať

Moderná športová medicína dnes upozorňuje na dôležitý princíp. Rozsah pohybu je bezpečný len vtedy, ak ho dokážeme aktívne kontrolovať.

Ak sa pasívny rozsah výrazne zväčší, ale svaly nemajú dostatočnú silu tento rozsah stabilizovať, vzniká situácia, ktorú výskum opisuje ako nedostatok sily v krajných polohách pohybu. Práve v týchto krajných pozíciách potom vzniká veľká časť zranení.

Výskumy u športovcov ukazujú, že zranenia hamstringov často súvisia s nedostatočnou excentrickou silou v konečných rozsahoch pohybu (Timmins et al., 2016).

Sval sa dokáže natiahnuť do relatívne veľkého rozsahu pohybu, avšak nedokáže generovať dostatočnú silu v tejto pozícii.

Vyskúšaj si jednoduché testy

Rozdiel medzi aktívnou a pasívnou mobilitou si môžeš veľmi jednoducho vyskúšať nasledujúcimi testami, alebo nimi prever svojich klientov.

Test 1 – Active / Passive Straight Leg Raise

Ľahni si na chrbát. Jednu nohu zdvihni čo najvyššie aktívne, bez pomoci rúk.

Potom ju skús zdvihnúť bez pomoci stehenných svalov, iba pomocou uteráka, švihadla alebo požiadaj o to kolegu.

Vo väčšine prípadov sa druhým spôsobom dostane výrazne vyššie. Rozdiel medzi aktívnym a pasívnym rozsahom môže byť pokojne 20 – 40 stupňov.

Test 2 – mobilita ramena

Vráť sa do napriameného stoja a vzpaž ruky nad hlavu.

Urob tak bez vystrčenia spodných rebrových oblúkov (rebier) a kompenzačného prehnutia sa v driekovej chrbtici.

Ak to nedokážeš, alebo keď si zatlačíš ruky vyššie napríklad o zárubňu dverí, alebo nejakú konštrukciu vo fitku, je to podobný prípad ako pri prvom teste. Znamená to, že zväčšenému rozsahu pohybu chýba aktívna kontrola v konečných fázach.

Test 3 – hlboký drep

Pri teste hlbokého drepu sa zameraj na:

• techniku prevedenis bez zdvihnutia päty,
• bez výrazného predklonu trupu,
• bez kyfotizácie driekovej chrbtice (zaguľatenia).

V alternatívnej verzii testu vyskúšaj hĺbku drepu:

• s podloženými pätami,
• alebo s miernou oporou (napríklad úchop rebriny, TRX).

Ak druhá verzia ide výrazne ľahšie, zvyčajne to znamená, že telo má potenciálny rozsah pohybu, ale nedokáže ho aktívne kontrolovať a prejavuje sa to spomenutými kompenzáciami.

Ako si dokážeme zarobiť na tento problém strečingom?

Strečing dokáže zvýšiť rozsah pohybu a v mnohých situáciách rýchlo a významne. Problém je, že samotný strečing nezvyšuje ani neprispieva k zvýšeniu sily či stability v krajných polohách pohybu (Behm et al., 2016).

Ak sa mobilita zvyšuje bez súčasného rozvoja svalovej kontroly, môže vzniknúť situácia, kedy pasívny rozsah rastie, ale aktívny rozsah čoraz viac zaostáva. Telo si buduje rozsah pohybu, ktorý nedokáže bezpečne kontrolovať (obzvlášť rizikové pri športe).

Chyby, ktorým sa pri strečingu vyvarovať

Uvediem niekoľko príkladov chýb, s ktorými sa veľmi často stretávam v praxi.

Pasívne dotláčanie do strečingu

Nesnaž sa dostať do čo najväčšieho rozsahu pomocou vonkajšej sily. Sú to situácie, keď:

• tréner, alebo inštruktor jógy tlačí telo hlbšie do krajnej pozície,
• človek sa rukami, uterákom alebo švihadlom ťahá do polohy, ktorú sám nedokáže dosiahnuť.

Takýto prístup zvyšuje pasívny rozsah, ale aktívny rozsah zostáva rovnaký.

Strečing cez bolesť

Strečing by nemal byť bolestivý. Silná bolesť zvyšuje ochranné napätie svalov a môže viesť k mikropoškodeniam tkaniva.

Nadmerné zameranie na samotný rozvoj pohyblivosti

Niekedy sa mobilita trénuje izolovane bez silového tréningu. Telo potom získava rozsah pohybu, ktorý nemá dostatočnú stabilitu.

S podobným fenoménom sa stretávam aj pri niektorých nadšencoch jógy, ktorí venujú pozornosť a čas relaxačným ásanám, zjednodušujú si prechody medzi nimi a ásany s posilňovacou zložkou obchádzajú.

Problémom sa stáva kumulácia nevhodných podnetov z tréningu a životného štýlu

Uvediem ako jednoduchý reprezentatívny príklad predklon v sede. Ak si pri strečingu chytíš chodidlá a pritiahneš sa rukami hlbšie do predklonu, ide o pasívny pohyb. Zapojíš pri ňom (aktivuješ) svaly rúk a naťahuješ (utlmuješ) svaly spodnej časti chrbta a hamstringy.

Ak by si sa snažil dostať do predklonu iba pomocou aktivity brušných svalov a flexorov bedra, išlo by o aktívny rozsah pohybu.

Rozdiel medzi týmito dvoma prístupmi je zásadný. Preto si ďalej povieme, ako optimalizovať rozsah pohybu. V rámci moderného, na zdravie orientovaného prístupu k rozvoju pohyblivosti odporúčam kombinovať najmä nasledujúce stratégie.

Uvoľnenie nadmerného myofasciálneho napätia

Obmedzený pohyb nie je vždy spôsobený skrátením svalov. Veľmi často ide skôr o zvýšené myofasciálne napätie alebo ochranný svalový tonus, ktorý obmedzuje pohyb.

Techniky ako foam rolling alebo myofasciálne techniky efektívne znižujú tuhosť tkaniva a zlepšujú rozsah pohybu (Chew et al., 2021). To ti vytvorí lepšie východisko pre aktívne strečingové cvičenia a tréning v plnom rozsahu pohybu.

V rámci Optimalizácie myofasciálneho napätia sa nezaoberiavame len rolovaním svalových segmentov, ale aj želanou podporou lepšieho držania segmentov a využívaním aktívnych kontrakcií pre funkčné uvoľnenie kumulovaného napätia a obnovu pohybu bez obmedzení.

Ak chceš ísť viac do hĺbky, nenechaj si ujsť naše školenie Optimalizácia myofasciálneho napätia.

Strečing pre obnovu zdravého pohybu

Strečing má svoje miesto, najmä ak je rozsah pohybu skutočne obmedzený. Nemal by však byť jediným nástrojom. Výber vhodnej formy strečingu a spôsob jej aplikácie sú rozhodujúce. Pretože strečing nie je iba o zaujatí a výdrži v určitej polohe.

Statický strečing odporúčam využívať ako cielenú inhibíciu hypertonických svalov, ktoré obmedzujú pohyb a utlmujú svojho antagonistu. Na pasívny strečing vždy nadviaž aktivačným cvičením alebo pridaj aktívnu stabilizáciu susediacich segmentov.

Dynamický strečing je optimálnou voľbou v rámci rozcvičenia a prípravy na záťaž. Spoj ho s cielenou stabilizáciou segmentov, ktorých postavenie je ovplyvnené zvýšeným svalovým napätím. Nemusíš sa zameriavať na rýchlosť prevedenia ani prudké pohyby, ale na kontrolu pohybu. Získaš tak silný nástroj pre obnovu zdravého pohybu.

Ak chceš ísť viac do hĺbky, nenechaj si ujsť naše školenie Strečing pre obnovu zdravého pohybu.

Strečing pre obnovu zdravého pohybu

Čo sa naučíte na kurze Strečing pre obnovu zdravého pohybu? Ako odstrániť najčastejšie chyby v strečingu, ktoré brzdia progres klientov. Ako využívať strečing ako prevenciu bolestí chrbtice a kĺbov. Ako premeniť statický strečing na efektívny nástroj aktivácie oslabených svalov. Ako zlepšiť rozsah pohybu a redukovať pocit stuhnutosti. Ako bezpečne aplikovať poznatky fyzioterapie do tréningu. Ako zostavovať krátke 5-minútové programy pre individuálnu prácu s klientom. Ako podporiť silový výkon, dynamiku a toleranciu záťaže vďaka smart využitiu strečingu.  

210,00 € Pôvodná cena bola: 210,00 €.184,50 €Aktuálna cena je: 184,50 €.

Kúpiť

Aktívna pohyblivosť (mobilita)

Po zlepšení rozsahu pohybu je dôležité naučiť telo tento rozsah aktívne kontrolovať. Prvým krokom sú pre mňa cielené aktivačné cvičenia, ktoré tebe alebo tvojmu klientovi pomôžu uvedomiť si, ktoré svaly majú pohyb vykonávať. Toto je dôležité, aby sa pohyb dial správnym pohybovým vzorom a aby svalové reťazce fungovali fyziologicky.

Bez týchto cvičení a zlepšenia techniky vďaka aktivácii inhibovaných svalov sa stuhnutosť vždy vráti a nebude možné vymotať sa zo začarovaného kruhu.

Pre aktivačné cvičenia odporúčam využívať:

• aktívne pohyby v celom rozsahu
• kontrolované prechody medzi polohami
• stabilizačné, facilitačné cvičenia a výdrže pre lepšie precítenie cielených svalov.

Ak chceš ísť do hĺbky aj v tejto téme, nenechaj si ujsť naše školenie Funkčná aktivácia oslabených svalov (link https://www.droliver.sk/product/funkcna-aktivacia-oslabenych-svalov/)

Silový tréning v krajných polohách

Jedným z najdôležitejších faktorov prevencie zranení je schopnosť generovať silu v krajných polohách pohybu.

Výskumy ukazujú, že excentrický tréning a silový tréning v plných rozsahoch pohybu výrazne zvyšujú odolnosť tkaniva (Douglas et al., 2017). Pre čo najlepší transfer posilňovacích cvičení do reálneho života a športu sa vždy snaž o využívanie špecifických cvičení.

Písal som o nich v článku Ako využiť špecifické podnety pre lepšie výsledky vo fyzioterapii.

Ak ťa zaujíma téma funkčného tréningu a zdravého prístupu k pohybu, určite nahliadni do vzdelávacieho programu Akadémia funkčného tréningu.

Akadémia funkčného tréningu

Akadémia funkčného tréningu

Akadémia funkčného tréningu je ucelený vzdelávací program pre trénerov a fyzioterapeutov, ktorí chcú rozumieť pohybu v súvislostiach a systematicky pracovať s obmedzeniami klientov.

1 399,00 €

Kúpiť

V rámci jej siedmich modulov sa zameriavame na kľúčové aspekty zdravého pohybu, prevenciu bolesti a zranení. Ak si fyzioterapeut, tak naučené postupy naplno využiješ v aktívnej terapii svojich klientov.

Záver

Mobilita sama osebe by nikdy nemala byť tvoj primárny cieľ. Je potrebná, aby bolo možné pohyb vykonať správne, v plnom rozsahu a so správnym časovým sledom zapojených svalov.

Pre prevenciu, ako aj liečbu bolesti je dôležité, aby bol rozsah pohybu:

• funkčný
• stabilný
• aktívne kontrolovaný počas celého rozsahu pohybu.

Rozsah pohybu, ktorý nedokážeme kontrolovať, sa zvyčajne stáva miestom, kde vzniká bolesť a zranenie. Preto by rozvoj mobility nemal byť iba o statickom strečingu.

Mal by byť o rovnováhe medzi uvoľnením tkaniva s využitím myofasciálnych techník, optimálnym výberom strečingových metód a ich správnym vykonávaním pre obnovu zdravého rozsahu pohybu.

Pohyb počas dynamického strečingu a rovnako aj aktivačných a posilňovacích cvičení musí byť aktívne kontrolovaný.

Na toto pravidlo nezabúdaj ani pri silovom tréningu alebo iných formách tréningu. Vôbec nevidím problém v tom, ak sa občas v tréningu tieto princípy nedodržia, najmä pri cielenom a dlhodobom postupnom navyšovaní záťaže (princíp systematického preťažovania).

Problém nastáva vtedy, keď sa ústupky v technike stanú štandardom. Typickým príkladom je napríklad podkladanie piet pri drepoch.

Môže byť frustrujúce opakovane sa trápiť so správnou technikou cvičení. Preto je schopnosť vedieť vytvoriť podmienky pre správnu techniku bez obmedzení znakom kompetentnosti a odbornosti každého z nás fyzioterapeutov a trénerov.

Chceš ísť ďalej?

Chceš sa konečne zbaviť bolesti a hýbať sa bez obmedzení, vďaka postupom, ktoré sa učia moderní fyzioterapeuti a funkční tréneri? Napíšte nám cez kontaktný formulár.

Chceš vedieť pomáhať klientom – športovcom efektívnejšie? Vyber si z ponuky školení, ktoré sú súčasťou komplexného programu Akadémia funkčného tréningu. Aplikujú fyzioterapiu do funkčného tréningu s cieľom obnoviť a zlepšiť chýbajúcu funkčnosť tak, aby bolesť nielen zmizla, ale aby klienti žili a športovali bez obmedzení.

Použitá literatúra

• Behm DG et al. Acute effects of static stretching on performance. Appl Physiol Nutr Metab. 2016.
• Timmins RG et al. Short biceps femoris fascicles increase hamstring injury risk. Br J Sports Med. 2016.
• Douglas J et al. Chronic adaptations to eccentric training. Sports Med. 2017.
• Chew K et al. Effects of foam rolling on range of motion. Int J Sports Phys Ther. 2021.
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obázok

The post Máš pohyb pod kontrolou? Ako vplýva rozsah pohybu na riziko zranenia? appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

Ak pracujete s klientmi, ktorí sa venujú športu, alebo ak sami športujete, rekreačne či profesionálne, tento článok obsahuje odporúčania, ktoré vám môžu ušetriť množstvo zbytočného trápenia, návratov bolesti a zbytočných zranení.

V mojej praxi ma často vyhľadajú klienti, ktorí už absolvovali fyzioterapiu, ktorá im pomohla čiastočne až úplne odstrániť bolesť alebo doliečiť zranenia. Po pár týždňoch rehabilitácie, poučený a s odporúčaným zásobníkom stabilizačných cvičení s vlastnou hmotnosťou tela, sa klient vrátil späť k plnej záťaži.

O niekoľko týždňov sa problém vracia.

Tieto situácie nie sú náhodné ani ojedinelé. Sú dôsledkom nedostatočného progresívneho zaťažovania a nepochopenia rozdielu medzi ústupom bolesti a obnovením výkonnostnej kapacity. Preto píšem tento článok, aby som poukázal na potreby klientov, ktorí sú pohybovo aktívni. Musia byť schopní zvládnuť oveľa väčší objem a intenzitu záťaže ako nešportujúca populácia.

Rozdiel medzi týmito dvoma stavmi je zásadný, no v praxi poznám iba málo kolegov, ktorí by dokázali zvládnuť proces v celom potrebnom rozsahu.

Fyzioterapia zameraná na redukciu bolesti ≠ pripravenosť na návrat k športu

Aby som neprezentoval iba svoje skúsenosti, vyhľadal som, aké čísla uvádza odborná literatúra.

Po rekonštrukcii predného skrížneho väzu (ACL) sa približne 80 % športovcov vracia k športu, ale iba 55 – 65 % sa podarí dosiahnuť pôvodnú výkonnostnú úroveň (Ardern et al., 2014; Webster & Feller, 2019).

Aktuálne systematické prehľady (Burgi et al., 2019; Wiggins et al., 2016) ukazujú, že mladí športovci po návrate do športov s vysokým výskytom rotačných pohybov majú až 20 – 30 % riziko opätovného poranenia ACL. Problematike poranení skrížnych väzov, fyzioterapii a funkčnému tréningu sme sa venovali v článku Poranenia predného skrížneho väzu ACL – fyzioterapia a funkčný tréning.

Grindem et al. (2016) preukázali, že návrat do športu pred dosiahnutím ≥ 90 % silovej symetrie medzi končatinami zvyšuje riziko opätovného zranenia približne 4-násobne.

Fyzioterapia a proces hojenia pomôžu odstrániť bolesť. Avšak v prípade nedostatočnej pripravenosti na zvládnutie záťaže (rozvoj sily, výkonu, vytrvalosti v sile) nemusí návrat k športu dopadnúť podľa očakávaní.

Nedostatočné dávkovanie záťaže je systémový problém

Návrat bolesti alebo zranenia je typický najmä vtedy, keď sa rehabilitácia skončí v štádiu:

• uvoľnenia stuhnutých svalov (strečing, masáže)
• aktivačných a stabilizačných cvičení
• nízkointenzívneho posilňovacieho tréningu s vlastnou hmotnosťou tela

Reálne požiadavky športu sú však výrazne vyššie, než aké bývajú v závere rehabilitácie. Drvivá väčšina športov si vyžaduje pre plnohodnotný návrat do tréningu a súťaženia (hoci aj amatérskeho):

• vysokú rýchlosť kontrakcie,
• vysokú excentrickú kontrolu,
• absorpciu síl presahujúcich 3 – 5 násobok telesnej hmotnosti,
• opakované cykly záťaže,
• schopnosť generovať silu a výkon aj napriek únave,
• schopnosť stabilizovať a kontrolovať pohyb aj pri nečakaných vonkajších silách (kontakt so súperom, terén, pád).

Napríklad pri šprinte dosahujú vertikálne reakčné sily 3 – 5 násobok telesnej hmotnosti a pri zmene smeru môžu byť ešte vyššie. Z uvedeného je zrejmé, že cvičiacim a športujúcim ľuďom bežná fyzioterapia nestačí.

Zoberme si ako príklad výpady a výstupy na schodík s vlastnou hmotnosťou tela. Aj keď ich spravíte 15 – 20 opakovaní, intenzitou nie sú porovnateľné s vyššie uvedenými požiadavkami na záťaž v športe. Ak sa terapia nepriblíži týmto požiadavkám, tkanivo sa na ne neadaptuje.

Ak chcete vedieť viac o tom ako efektívnejšie prispôsobiť fyzioterapiu a tréning potrebám klienta, prečítajte si článok Ako využiť špecifické podnety pre lepšie výsledky vo fyzioterapii.

Cook & Purdam (2009) definujú model load capacity a vysvetľujú, ako silový tréning a progresívne zvyšovanie záťaže zvyšujú kapacitu šľachy a svalov.

Rovnako aj novšie systematické prehľady (Rio et al., 2015; Malliaras et al., 2013; Bohm et al., 2015) potvrdzujú, že adaptácia šľachy a svalovo-šľachového komplexu je závislá od dostatočnej mechanickej záťaže. Ak stojí rekonvalescencia najmä na uvoľňovaní stuhnutého tkaniva, potrebný proces adaptácie neprebehne.

Load management a riziko zranenia

Gabbett (2016) poukázal na tzv. training-injury paradox: vyššia chronická pripravenosť znižuje riziko zranenia, zatiaľ čo náhle zvýšenie záťaže riziko zvyšuje.

Systematické prehľady (Windt & Gabbett, 2017; Impellizzeri et al., 2020) ukazujú, že riadenie záťaže a jej progresívne budovanie je kľúčové pre prevenciu preťaženia.

Ak terapia končí pred fázou progresívneho zaťažovania, klient sa vracia do prostredia, ktoré prevyšuje jeho aktuálnu kapacitu.

To nie je chyba klienta. To je nedokončený proces návratu k záťaži, ktorý moderná odborná literatúra opisuje veľmi presným pojmom. Poznáte ho?

Poznáte pojem „Rehab-to-performance gap“?

V prostredí súťažného športu a snahy o dosiahnutie výkonu sa dnes otvorene hovorí o medzere medzi klinickým zlepšením (odstránenie bolesti, rekonvalescencia po zranení) a návratom k výkonu.

Buckthorpe (2021) poukazuje na potrebu premostenia medzi rehabilitáciou a silovo-kondičnou prípravou.

Návrat do športu nie je medicínske rozhodnutie založené len na zhojení poškodenej štruktúry či manažmente bolesti. Je to rozhodnutie o pripravenosti na potrebnú záťaž.

Moje odborné odporúčanie

Na základe klinickej praxe a dát zastávam jasné stanovisko, že cvičiacim a športujúcim ľuďom bežná fyzioterapia zvyčajne nestačí. Títo klienti, potrebujú fyzioterapiu s progresívnym zaťažovaním. To znamená:

• obnovu fyziologickej funkcie a odstránenie bolesti,
• postupné zvyšovanie objemu záťaže a najmä jej intenzity,
• návrat k rýchlosti a výbušnosti,
• rozvoj SSC cyklu s využitím plyometrických cvičení,
• redukciu laterality a dosiahnutie ≥ 90 % v silových parametroch,
• premostenie medzi všeobecnými a špecifickými podnetmi reflektujúcimi požiadavky daného športu,
• rešpektovanie adaptačných mechanizmov tkanív.

Cieľom by nikdy nemalo byť iba odstrániť bolesť a obnoviť rozsah pohybu. Cieľom je obnoviť funkciu a kondičnú pripravenosť na úroveň požiadaviek konkrétneho športu.

Bez toho je otázkou času, kedy a v akej podobe sa problém vráti.

Chceš ísť ďalej?

Chceš riešiť svoje problémy systematicky a s rešpektovaním princípov progresívneho zaťažovania?

Napíšte nám cez kontaktný formulár.

Chceš vedieť pomáhať klientom – športovcom efektívnejšie? Vyber si z ponuky školení, ktoré sú súčasťou komplexného programu Akadémia funkčného tréningu, ktoré aplikujú fyzioterapiu do funkčného tréningu s cieľom obnoviť a zlepšiť chýbajúcu funkčnosť tak, aby bolesť nielen zmizla, ale aby klienti žili a športovali bez obmedzení.

Použitá odborná literatúra

• Ardern CL, et. al. Return to sport following ACL reconstruction surgery: systematic review and meta-analysis. Br J Sports Med. 2014.
• Webster KE, Feller JA. Return to sport following ACL reconstruction: a systematic review and meta-analysis of the state of play. Br J Sports Med. 2019.
• Grindem H et al. Simple decision rules reduce reinjury risk after ACL reconstruction. Br J Sports Med. 2016.
• Wiggins AJ et al. Risk of secondary ACL injury in younger athletes: systematic review and meta-analysis. Am J Sports Med. 2016.
• Burgi CR et al. Which criteria are used to clear patients to return to sport after ACL reconstruction? Br J Sports Med. 2019.
• Cook JL, Purdam CR. Is tendon pathology a continuum? Br J Sports Med. 2009.
• Malliaras P et al. Achilles and patellar tendinopathy loading programmes: systematic review. Br J Sports Med. 2013.
• Rio E et al. Isometric exercise induces analgesia and reduces inhibition in patellar tendinopathy. Br J Sports Med. 2015.
• Bohm S et al. Adaptation of the tendon-aponeurosis complex. Sports Med. 2015.
• Gabbett TJ. The training-injury prevention paradox. Br J Sports Med. 2016.
• Windt J, Gabbett TJ. How do training and competition workloads relate to injury? Br J Sports Med. 2017.
• Impellizzeri FM et al. Acute: chronic workload ratio – scientific limitations. Br J Sports Med. 2020.
• Buckthorpe M. Optimising the late-stage rehabilitation and return-to-sport training following ACL reconstruction. Sports Med. 2021.

The post Prečo cvičiacim a športujúcim ľuďom bežná fyzioterapia nestačí? appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

Ľudia so sedavým zamestnaním sú ozvlášť ohrození problémami rozvoja disfunkcií aj v oblasti krčnej chrbtice. Viac sa o tejto téme dočítate v článku Ako na bolesť hlavy a krčnej chrbtice z práca za počítačom a mobilu.

Problém zvyčajne nezačína vystreľujúcou bolesťou do končatiny, ale má varovné signály, ktoré mu predchádzajú. Najprv sa objavuje stuhnutosť, pocit tlaku v driekovej alebo krčnej oblasti, zhoršená tolerancia sedu, ranná bolestivosť alebo občasné mravčenie v končatinách, zhoršená citlivosť alebo pocit tŕpnutia. Až následne môže dôjsť k rozvoju typickej radikulárnej bolesti.

Dobrou správou je, že tento postupne sa zhoršujúci stav je možné zvrátiť. Rovnako väčšina pacientov sa pri správne nastavenej konzervatívnej liečbe (fyzioterapia a funkčný tréning) dokáže výrazne zlepšiť v priebehu 6 – 12 týždňov.

Dlhodobé sledovania ukazujú, že veľká časť pacientov dosiahne stabilizáciu bez potreby operácie. Práve preto je včasná intervencia a prevencia progresie najlepším riešením.

Ako sa bolesť prejavuje, ako ju vyliečiť, nielen utlmiť

Disková protrúzia alebo extrúzia s radikulopatiou môže spôsobiť výraznú bolesť, vyžarovanie do končatiny, mravčenie, slabosť či zhoršenie citlivosti. To však ešte neznamená, že jediným riešením je chirurgický zákrok. Primárnym cieľom chirurgie je bolesť potlačiť a zabrániť útlaku ovplyvnených nervov, ktorý môže viesť k ďalšiemu prehlbovaniu problémov.

Otázka by preto mala znieť, ako obnoviť funkciu a kapacitu pohybového aparátu tak, aby sa problém nevracal. Pretože samotné sedenie či jednostranná záťaž nemusí byť pre naše telo problémom, ak má na to vybudovanú kapacitu. Budovanie kapacity tela na zvládanie záťaže je nezastupiteľným prínosom zdravého pohybu a aktívneho cvičenia. Obnovuje a vytvára pevnosť svalov, ktoré umožňujú záťaž zniesť bez vzniku problému a umožňuje vyhnúť sa mu.

Preto má cvičenie primárny význam nielen v prevencii, ale aj v liečbe už vzniknutých problémov.

Ako podporiť hojenie bez operácie

Meta-analýzy zobrazovacích štúdií ukazujú, že hernie disku majú schopnosť spontánnej regresie. Najmä extrúzie a sekvestrácie sa v priebehu mesiacov často výrazne zmenšujú.

To je zásadná informácia. Organizmus disponuje mechanizmami, ktoré dokážu herniovaný materiál postupne resorbovať.

To však neznamená pasívne čakanie. Znamená to, že musíme spevnením svalov v oblasti chrbtice zabrániť opakovaniu poškodzujúcich stimulov. V tom zohráva fyzioterapia a funkčný tréning kľúčovú úlohu. Takýto konzervatívny prístup má jasný biologický základ.

Operácia – rýchla úľava, ale za akú cenu?

Chirurgická liečba, najčastejšie mikrodiscektómia, dokáže priniesť rýchle zmiernenie radikulárnej bolesti. Pacient sa často postaví a cíti výraznú úľavu.

Dlhodobé sledovania však ukazujú, že rozdiel medzi operovanými a konzervatívne liečenými pacientmi sa v horizonte niekoľkých rokov vytráca.

Operácia nie je zlá voľba. Je to jeden z možných nástrojov. Treba pri nej počítať aj s možnými komplikáciami:

• riziko recidívy hernie (operácia problém nevyrieši),
• jazvenie a epidurálna fibróza,
• pretrvávajúce bolesti,
• riziko ďalšej degenerácie segmentu,
• útlm ďalších svalov – dôsledok operačných rán.

Preto vám každý dobrý lekár odporučí, že ak existuje možnosť dosiahnuť podobný funkčný výsledok bez chirurgického zásahu, je rozumné využiť cvičenie ako prvú možnosť. To by malo byť voľbou č. 1 vo väčšine situácií.

Operácia vždy zostáva ako dostupné záložné riešenie, ak konzervatívna liečba nezaberie.

Konzervatívny prístup. Čo skutočne funguje?

Aktívne cvičenie

Meta-analýzy ukazujú, že cvičenie znižuje bolesť a zlepšuje funkciu. Neexistuje jeden univerzálny protokol.

Existujú rôzne prístupy. Medzi najefektívnejšie patria aktivačné a stabilizačné cvičenia, cielené funkčné a silové programy, funkčný tréning pre rozvoj motorickej kontroly.

Rozhodujúce nie je meno metódy, ale správna indikácia, individualizácia, progresia a pravidelnosť. Každý klient má iné potreby, možnosti aj pozadie, na ktorom sa problém rozvinul. Tieto faktory je potrebné zohľadniť ako prvé.

Cieľom kvalitného intervenčného programu je obnoviť kapacitu tkanív zvládať záťaž a znížiť mechanickú citlivosť nervových štruktúr. Redukcia bolesti a znižovanie frekvencie jej návratu je odrazom toho, že tento prístup preukázateľne funguje.

Medikamentózna liečba

V akútnej fáze môže byť bolesť výrazná. NSAID (Non-Steroidal Anti-Inflammatory Drugs) – nesteroidné protizápalové lieky alebo iné analgetiká majú svoje miesto najmä pri krátkodobej kontrole bolesti.

Ich cieľom nie je liečiť herniu. Ich cieľom je utlmiť bolesť a umožniť návrat k pohybu. Dlhodobé spoliehanie sa na lieky bez aktívnej intervencie vedie k prechodu problému do chronického stavu. V tejto fáze lieky postupne strácajú efekt. Bolesť sa zvyčajne vracia v častejších a intenzívnejších intervaloch, nabaľujú sa sekundárne problémy ako vznik osteofytov. Tento balík problémov sa odstraňuje podstatne komplikovanejšie, dlhšie a nákladnejšie.

Lieky majú slúžiť ako most, nie ako riešenie.

Problematike osteofytov sme sa venovali aj v článku Ako vznikajú osteofyty a čo s nimi robiť.

Fyzikálna terapia

Výsledky štúdií ukazujú prevažne krátkodobý efekt na bolesť. Populárne sú najmä laser, ultrazvuk, TENS či trakcie. Na Slovensku vidíme ich najrozšírenejšie použitie v zariadeniach, ktoré vykazujú úkony na poisťovne. Preplácanie týchto úkonov je z pohľadu nižších nárokov na kvalifikovanosť personálu, krátkeho trvania a možnosti obslúžiť viacero pacientov naraz pre zariadenia finančne výhodné.

Situácia na strane pacientov je však odlišná. Dlhodobý funkčný benefit fyzikálnej terapie bez cvičenia je slabý.

Fyzikálna terapia vie pomôcť v úvodnej fáze ako podpora. Nemá však potenciál nahradiť aktívny proces obnovy funkcie.

Ako zatlačiť platničku späť na svoje miesto?

Častým mýtom sociálnych sietí a komerčných článkov je „zatlačenie platničky späť“ na svoje miesto.

Cieľom skutočného programu je znížiť mechanickú a zápalovú iritáciu koreňa. K tomu je nutné obnoviť pohyb bez bolesti a bez strachu.

V úvodnej fáze je preto potrebné odstrániť potenciálne obmedzenia v pohybe a zvýšiť stabilitu postihnutého segmentu. Nadväzujúcim cieľom je zlepšiť toleranciu nervového systému na záťaž a kumuláciu rizikových faktorov.

Naše telo je úžasné. Tkanivo aj nervový systém sa adaptujú tomu, čo s nimi robíme. Adaptácia môže byť patologická – dlhodobá nevhodná záťaž a rozvoj problémov, alebo fyziologická.

Fyziologická adaptácia predstavuje spevnenie štruktúr, zlepšenie senzoriky, utlmenie bolesti a prestavbu pohybových vzorov tak, aby efektívne chránili naše telo v situáciách, keď je to potrebné.

To je základ liečby.

Prečo nepodceňovať význam operácie

Sú však situácie, keď chirurgický zákrok netreba podceňovať alebo obchádzať. Mal by ju vždy odporučiť a indikovať lekár, ktorý zvažuje najmä:

• progresívnu svalovú slabosť,
• poruchy močenia alebo vyprázdňovania,
• nezvládnuteľnú bolesť nereagujúcu na liečbu,
• iné tzv. red flags pre konzervatívny prístup.

V týchto prípadoch je nevyhnutná okamžitá konzultácia s lekárom. Konzervatívny prístup nie je dogma. Je to racionálna prvá voľba tam, kde je to bezpečné.

Záver

Vyžarujúca bolesť z vysunutej platničky (hernia disku s radikulopatiou) neznamená automaticky operáciu, aj keď dokáže priniesť rýchlu úľavu. Operácia má svoju daň a nie je možné vziať ju späť.

Konzervatívna liečba ponúka rovnocenný dlhodobý výsledok bez rizík a vedľajších efektov spojených s chirurgickým zásahom.

Najlepšie výsledky dosiahnete vtedy, keď:

• rešpektujete bolesť a prispôsobujete jej výber prostriedkov, ich objem a intenzitu,
• bolesť kontrolujete rozumne a pomôžete si fyzikálnou terapiou, manuálnou terapiou, teplom alebo chladom,
• čo najskôr prejdete k aktívnemu pohybu a pracujete na obnove funkcie,
• myslíte lokálne – dôraz na neutrálne nastavenie citlivého segmentu,
• konáte globálne – pracujete so susednými segmentmi, ich pohyblivosťou a oporou,
• cvičenie individualizujete,
• progresujete systematicky,
• venujete pozornosť základom – dýchacie a relaxačné cvičenia, recipročná inhibícia,
• prechádzate ku komplexnejším cvičeniam,
• neostávate iba pri cvičeniach s neutrálnym nastavením chrbtice, ale využívate pohyby vo viacerých smeroch.

Ak vás zaujíma téma zdravého pohybu, prevencie bolestí chrbtice a efektívnej práce s pohybovým aparátom, vyberte si z ponuky našich kurzov.

Tematicky k dnešnému článku vám odporúčam najmä kurzy:

Posilňovanie posturálnych stabilizačných reťazcov

Kompenzácia sedavého zamestnania

Obnova stability a sily pohybového aparátu

Ak vás trápi bolesť alebo sa jej chcete vyhnúť, kontaktujte nás prostredníctvom kontaktného formulára a dohodnite si bezplatnú konzultáciu.

Individuálny prístup je vždy najrýchlejšou cestou k stabilnému a udržateľnému výsledku.

Bibliografické odkazy

• Ropper AH, Zafonte RD. Sciatica. N Engl J Med. 2015;372(13):1240–1248.
• Stafford MA, Peng P, Hill DA. Sciatica: A review of history, epidemiology, pathogenesis and the role of epidural steroid injection. Anesth Analg. 2007;104(2):449–458.
• Konstantinou K, Dunn KM. Sciatica: Review of epidemiological studies and prevalence estimates. Spine. 2008;33(22):2464–2472.
• Vroomen PC, et. al. Predicting the outcome of sciatica at short-term follow-up. Br J Gen Pract. 2002;52(475):119–123.
• da C Menezes Costa L, et. al. Prognosis for patients with sciatica: Systematic review and meta-analysis. BMJ. 2012;344:e497.
• Zhong M, et al. Incidence of spontaneous resorption of lumbar disc herniation: A meta-analysis. Pain Physician. 2017;20(1):E45–E52.
• Chiu CC, et. al. The probability of spontaneous regression of lumbar herniated disc: A systematic review. Clin Rehabil. 2015;29(2):184–195.
• Weinstein JN, et al. Surgical vs nonoperative treatment for lumbar disc herniation: Four-year results for the Spine Patient Outcomes Research Trial (SPORT). Spine. 2008;33(25):2789–2800.
• Peul WC, et al. Surgery versus prolonged conservative treatment for sciatica. N Engl J Med. 2007;356(22):2245–2256.
• Lewis RA, et al. Comparative clinical effectiveness of management strategies for sciatica: Systematic review and network meta-analyses. Spine J. 2015;15(6):1461–1477.
• Fernandez M, Ferreira ML, Refshauge KM, Maher CG, Hopper JL, Ferreira PH. Surgery or conservative care for lumbar disc herniation: A systematic review and meta-analysis. Clin Orthop Relat Res. 2015;473(6):1906–1915.
• Hayden JA, et. al. Exercise therapy for chronic low back pain: A systematic review. Ann Intern Med. 2021;174(4):543–557.
• Pinto RZ, et al. Epidural corticosteroid injections for sciatica: A systematic review and meta-analysis. Ann Intern Med. 2012;157(12):865–877.
• Clarke JA, et. al. Traction for low-back pain with or without sciatica. Cochrane Database Syst Rev. 2007;(2):CD003010.
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok

The post Vystreľujúca bolesť z platničky – hernia disku s radikulopatiou appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

Mobil si dnes berieme do postele, na toaletu, do kuchyne, do auta a už aj do sprchy. Nejde len o čas. Ide o polohu krku a hlavy, v ktorej ten čas trávime.

Krčná chrbtica nie je stavaná na hodiny v predklone. Je stavaná na pohyb a variabilitu záťaže. To, čo jej dávame dnes, je dlhodobé statické držanie hlavy v miernom až výraznom predklone, často bez opory horných končatín a bez prestávok.

A práve tu si zarábame na typické problémy ako sú bolesť hlavy a krčnej chrbtice, ktoré trápia čoraz viac ľudí a neraz končia až zbytočnou operáciou.

Koľko času dnes trávime na obrazovkách

Globálne digitálne reporty uvádzajú, že priemerný používateľ trávi online viac ako 6 hodín denne. Mobil tvorí významnú časť tejto expozície.

U mladších vekových skupín sú čísla ešte vyššie. Epidemiologické dáta ukazujú, že veľká časť adolescentov trávi pred obrazovkou 4 a viac hodín denne.

Nie je to jednorazová záťaž. Je každodenná, kumulatívna a navyše jednostranná, čo z nej robí tichého zabijaka našej krčnej chrbtice.

Ako súvisí čas na mobile s bolesťou krku

Odborná literatúra v tom má pomerne jasno. Opakovane poukazuje na to, že nadmerné používanie smartfónu je spojené s vyšším výskytom muskuloskeletálnych ťažkostí, najmä v oblasti krku a ramien. Systematické prehľady poukazujú na významnú súvislosť medzi dlhým screen time a bolesťou krčnej chrbtice.

Je však dôležité povedať jednu vec. Nejde len o minúty. Ide o kombináciu:

• dlhodobého predklonu a predsunutia hlavy,
• nedostatočnej svalovej vytrvalosti a sily,
• absencie prestávok,
• stresu,
• nízkej celkovej fyzickej kondície.

Mobil je preto kľúčový zosilňovač existujúceho problému svalovej nerovnováhy. Hoci je to na jednej strane znepokojujúca správa, na druhej strane máme nástroje, ktorými sa vieme problémov zbaviť a predchádzať im. Tieto informácie sú kľúčové pre všetkých, ktorí sa za obrazovkami nezabávajú, ale pracujú za nimi.

Prečo bolí krk a prečo sa pridáva bolesť hlavy

Pri dlhodobom predklone krku a hlavy sa zvyšuje záťaž a nároky na extenzory krku. Hlboké flexory krku, ktoré tvoria stabilizačný protipól, postupne strácajú svoju silu a tým aj funkciu v stabilizácii ďalších segmentov. Reťazenie svalovej nerovnováhy vedie k strate stability lopatiek, zhoršuje sa držanie hrudnej chrbtice, ktorá vytvára oporu pre krk. Krčná chrbtica sa týmito prepojenými mechanizmami dostáva do špirály chronického preťaženia.

Častým výsledkom sú najmä:

Pridať článok

• lokálna bolesť krku,
• stuhnutosť v oblasti krku a šije,
• zhoršená rotácia, teda otáčanie hlavou do strán,
• bolesti hlavy cervikogénneho typu,
• vyžarujúce, vystreľujúce alebo pulzujúce bolesti do hlavy a rúk.

Cervikogénna bolesť hlavy vzniká v drvivej väčšine prípadov práve z vyššie uvedenej poruchy funkcie horných segmentov krčnej chrbtice. Často ďalej vedie k obmedzeniu pohyblivosti krku, svalovej nerovnováhe a precitlivenosti tkanív. Telo sa snaží vytvárať obranné mechanizmy a podporuje tvorbu výrastkov na stavcoch, osteofytov, ktoré majú obmedziť pohyb do neželaných smerov a chrániť pred bolesťou. Viac o tejto téme v článku Ako vznikajú osteofyty a čo s nimi robiť.

Čo nám odporúčajú klinické guidelines

Moderné odporúčania pre liečbu krčných bolestí zdôrazňujú:

• aktívne cvičenie,
• progresívne posilňovanie,
• tréning hlbokých flexorov krku,
• stabilizáciu lopatky,
• kombináciu s manuálnou terapiou podľa potreby.

Pasívne procedúry, ako masáže, zábaly či fyzikálna terapia, samy o sebe neprinášajú perspektívu dlhodobej zmeny. Naopak, čisto uvoľňovacie procedúry môžu priniesť krátkodobú úľavu, avšak výraznejšie narušia stabilitu systému, čo môže v nasledujúcich dňoch viesť k zhoršeniu stavu. Zmena preto nespočíva v jednorazovom masívnom uvoľnení stuhnutých svalov, ale v kombinácii jemného uvoľnenia so stabilizáciou a posilnením kľúčových svalov na udržanie zlepšeného stavu.

Čo robíme s klientmi, ktorých trápi bolesť hlavy a krčnej chrbtice

Nezakazujem mobil ani prácu za počítačom. Sú súčasťou ich života, preto musím hľadať riešenia, ktoré budú fungovať. Riešim kapacitu ich tkanív zvládnuť potrebnú záťaž.

Ak klient pracuje s mobilom 3 až 5 hodín denne, úplná eliminácia nie je realistická. Riešime odporúčanú jednorazovú dávku a toleranciu na ňu. Tú dopĺňame o kompenzáciu, ktorá vychádza z cielenej diagnostiky.

Najprv identifikujem provokačné faktory. Najčastejšie ide o:

• mobil v posteli s hlavou vo výraznom predklone,
• dlhé držanie jednou rukou bez opory,
• telefonovanie s ramenom pri uchu,
• nosenie športových tašiek, kabeliek či nákupov na jednom ramene,
• prácu na notebooku bez externej klávesnice,
• šikmý sed napríklad na gauči, v aute alebo na stoličke.

Tieto faktory sú dôležité pre pochopenie, aké typy pohybov a polôh prispievajú k dlhodobému preťažovaniu svalových reťazcov a pre správne nastavenie aktívneho programu.

View this post on Instagram

A post shared by Oliver Poór (@oliverpoor.paeddr)

Fáza 1 – zníženie dráždenia

V prvej fáze odporúčam zaradiť krátke bloky uvoľňovacích a aktivačných cvičení do bežného pracovného dňa. Cieľom je prerušiť dlhodobú statickú záťaž.

Výborné je zaradiť 5-minútové prestávky na napriamenie čo najčastejšie, ideálne aspoň 1-krát za hodinu.

Medzi zvyčajne vhodné cvičenia patria napríklad:

• retrakcia hlavy v neutrálnej polohe,
• jemná aktivácia hlbokých flexorov,
• mobilita ramien a hrudnej chrbtice,
• dychové cvičenia.

Ak je bolesť výrazná, využívam aj manuálne techniky pred nácvikom správnej techniky cvičení. Pomáhajú znížiť svalové napätie, zlepšiť pohyblivosť a vytvoriť podmienky pre lepší progres. Klientom radím, aby sa nesnažili iba vystrečovať a rozmasírovať krčné svaly.

Fáza 2 – budovanie kapacity

Táto fáza je základom pre úspešné zbavenie sa bolesti a prelomenie začarovaného kruhu.

Zameriavame sa na aktívny prístup a cvičenia, ktoré posilnia oblasť krčných svalov, vrchnej polovice trupu a stredu tela. U športovcov často pracujeme aj na mobilite bedier, u ľudí so sedavým zamestnaním venujeme pozornosť oblastiam, ktorých obmedzenia majú najväčší vplyv na zdroj bolesti.

Ideálne sú kombinácie cvičení, ktoré rozvíjajú:

• vytrvalosť hlbokých flexorov krku a brušných svalov,
• kooperáciu krátkych extenzorov šije so zadným stabilizačným reťazcom,
• mobilitu hrudnej chrbtice a stabilitu lopatky,
• zapojenie dolnej časti trapézového svalu a m. serratus anterior,
• rovnováhu bočných stabilizačných reťazcov pri výraznejších asymetriách.

Cvičenia by mali postupne presahovať iba vlastnú hmotnosť tela. Sťažovanie a navyšovanie záťaže musí byť systematické a bez vyvolania bolesti. Progres sledujem podľa tolerancie a reakcie do 24 hodín. Pridávanie záťaže je jediná cesta, ako sa vrátiť k nárokom pracovného dňa bez bolesti krku a hlavy.

Fáza 3 – návrat k bežnému režimu

Mobil ani pohybové návyky nezmiznú. Môžeme však mať dostatočne odolný pohybový aparát, ktorý zvládne rovnakú záťaž bez bolesti. Vďaka tomu bude krk tuhnúť výrazne menej a zároveň vymiznú vyžarujúce bolesti do hlavy a končatín.

Pokračujeme vo využívaní mikroprestávok. Krátky reset v podobe 2–5 minút cielene zvolených cvičení vždy, keď pocítite nástup symptómov, má väčší efekt než jedno hodinové sedenie s fyzioterapeutom.

Kým v prvej fáze bolo potrebné prestávky zaradiť aj každých 30 minút, v tejto fáze ich vďaka vyššej kapacite posturálnych svalov stačí zaraďovať pocitovo.

Testujeme toleranciu pri reálnych činnostiach a polohách, ktoré spočiatku vyvolávali rýchly nástup bolesti, migrény či nevoľnosti. Klient musí zvládnuť pracovnú záťaž aj takéto pozície bez návratu symptómov.

Nie preto, aby nimi naďalej trápil telo, ale aby ich zvládol, keď sa im nedá vyhnúť.

Pomáhajú aj masáže a fyzikálna terapia?

Manuálna aj fyzikálna terapia má zmysel najmä ako doplnok k aktívnemu programu. Pomáha rýchlejšie uvoľniť stuhnuté svaly a podporuje zníženie bolesti a obnovu pohybu. Bez posilnenia svalov, ktoré majú držať krk v lepšej pozícii, je to však ako vybrať sa do dažďa bez dáždnika.

Manuálnu terapiu využívam v úvodných fázach aj ja. Pri uvoľňovaní kľúčových svalov v oblasti ramena, lopatky a krku zároveň palpačne vyšetrujem preťažené zóny, ktoré spôsobujú najnepríjemnejšie bolesti. Klientovi ich popisujem, vysvetľujem, ako si ich môže uvoľniť sám, a aké aktivačné cvičenie má doplniť, aby sa problém nevrátil. Zároveň ho vediem k pochopeniu, že ak chce dlhodobý výsledok, musíme zvýšiť toleranciu krčnej chrbtice na záťaž.

Záver

Mobil a zlé držanie krku pri práci s počítačom či sledovaní televízie nie sú samy osebe nepriateľ. Problém je kumulatívna záťaž z celého dňa bez adaptácie svalov na túto záťaž.

Krčná chrbtica sa dokáže prispôsobiť. Potrebuje však:

• pohyb bez obmedzení,
• kompenzáciu jednostrannej záťaže,
• progresívnu záťaž na posilnenie zanedbaných svalov,
• pravidelný reset na elimináciu kumulácie napätia,
• obmedzenie zlozvykov, ktoré najviac prispievajú k bolestiam hlavy a krku.

Ak budeme svaly krku iba masírovať a uvoľňovať, nezosilnejú. Ak ich budeme systematicky trénovať, pomôžu vám zvládnuť aj nálož dnešného digitálneho sveta a práce v kancelárii.

Cvičenia a postupy uvedené v tomto článku môžete využiť ako prevenciu aj ako súčasť systematickej práce s klientmi či vlastným telom.

Ak však bolesť pretrváva, je intenzívna alebo sa opakovane vracia, odporúčam vyhľadať fyzioterapeuta, ktorý vás prevedie komplexným riešením a nastaví postup presne podľa vášho stavu.

Ak si nie ste istí na koho sa obrátiť, môžete sa s dôverou obrátiť na nás prostredníctvom kontaktného formulára. Radi vám pomôžeme vybrať sa správnym smerom.

Bibliografické odkazy

• Blanpied, P. R., et al. (2017). Neck pain: Revision 2017. Clinical practice guidelines linked to the International Classification of Functioning, Disability and Health from the Orthopaedic Section of the American Physical Therapy Association. Journal of Orthopaedic & Sports Physical Therapy, 47(7), A1–A83. https://doi.org/10.2519/jospt.2017.0302
• Cagnie, B., et al. (2014). Individual and work related risk factors for neck pain among office workers: A systematic review. European Spine Journal, 23(3), 413–422. https://doi.org/10.1007/s00586-013-3004-6
• Gross, A., et al. (2015). Manipulation and mobilisation for neck pain contrasted against an inactive control or another active treatment. Cochrane Database of Systematic Reviews, (9), CD004249. https://doi.org/10.1002/14651858.CD004249.pub4
• Kim, E. K., & Kim, J. S. (2016). Correlation between forward head posture, respiratory functions, and neck pain. Journal of Physical Therapy Science, 28(10), 2920–2924. https://doi.org/10.1589/jpts.28.2920
• Safiri, S., et al. (2020). Global, regional, and national burden of neck pain 1990–2017: A systematic analysis of the Global Burden of Disease Study 2017. BMJ, 368, m791. https://doi.org/10.1136/bmj.m791
• Xie, Y., et al. (2017). Prevalence and risk factors of musculoskeletal complaints among smartphone users: A systematic review and meta-analysis. International Journal of Environmental Research and Public Health, 14(5), 512. https://doi.org/10.3390/ijerph14050512
• Twenge, J. M., & Campbell, W. K. (2018). Associations between screen time and lower psychological well-being among children and adolescents. Preventive Medicine Reports, 12, 271–283. https://doi.org/10.1016/j.pmedr.2018.10.003
• Centers for Disease Control and Prevention. (2021). Youth Risk Behavior Surveillance System (YRBSS) data summary & trends report. https://www.cdc.gov/healthyyouth/data/yrbs/index.htm
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok

The post Ako na bolesť hlavy a krčnej chrbtice z práce za počítačom a mobilu appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

Dnes už vieme, že zvyčajne nejde primárne o klasický zápal, teda označenie s koncovkou -itis, ale o tendinopatiu. Tento pojem vyjadruje zníženú kapacitu šľachy znášať záťaž. A práve z toho vychádza aj skutočne efektívny spôsob liečby s pretrvávajúcimi výsledkami.

Tento problém nie je dôvod prestať fungovať

Ak pracujete manuálne, športujete alebo potrebujete denne používať ruky, cieľom nie je dať si 6 týždňov úplnú pauzu. Zažil som si to aj ja počas období extraligového hokejbalu. Lekár mi odporučil mesiac nezaťažovať lakeť, dal mi ortézu a výživové doplnky.

Kľudový režim sa mi vtedy hodil, pretože sme mali po sezóne. Lekára som poslúchol a mesiac lakeť nezaťažoval. Zaujíma vás výsledok? Za mesiac sa nezmenilo vôbec nič. O pár týždňov som mal začať prípravu na ďalšiu sezónu, preto som sa vrátil do fitka.

Po týždni rehabilitácie kombinovanej s cvičením vo fitku som bol úplne bez bolesti pri akomkoľvek cvičení či športovej aktivite. Zaujíma vás, čo som robil? Prečítajte si pozorne tento článok, prípadne mi napíšte, ak máte podobný problém.

V rámci protokolov, ktoré používam, odporúčam:

• ponechať potrebné aktivity, pokiaľ nie je bolesť neznesiteľná,
• odstrániť zbytočné preťažovanie, identifikovať rizikové aktivity, ktoré je možné redukovať,
• obnoviť funkčnú rovnováhu myofasciálneho napätia,
• zlepšiť stabilitu kľúčových segmentov, najmä ramena a lopatky,
• systematicky zvýšiť kapacitu tkaniva vhodnými cvičeniami.

Z mojej skúsenosti je to jednoznačne najefektívnejší prístup, ktorý používam v súlade s modernými odporúčaniami odbornej literatúry.

Ako začať?

Pre sledovanie efektivity terapie aj celkového progresu je nevyhnutné klinické testovanie.

Funkčné testy

Klienta, ale aj mňa, najviac zaujímajú funkčné testy, pretože najlepšie odrážajú reálne potreby. Testujem, či klient vie:

• zdvihnúť kanvicu alebo malý kettlebell,
• pracovať s náradím, ktoré potrebuje,
• udržať raketu, hokejku alebo palicu a vykonať pohyb v intenzite, ktorú potrebuje.

Klinické testy

Existuje mnoho výborných testov, ja však najčastejšie používam:

• palpačné vyšetrenie v oblasti laterálneho epikondylu,
• rezistovanú extenziu zápästia a jednotlivých prstov,
• Cozen test,
• Mill test.

Sila úchopu

Najjednoduchšie je orientačné porovnanie pomocou podania a stlačenia ruky. V úvodných fázach je rozdiel citeľný a postačuje. V neskorších fázach je ideálne testovať dynamometrom, ktorý jasne kvantifikuje rozdiely. Sila úchopu spoľahlivo ukáže, že postihnutá ruka je slabšia. Mňa však zaujíma najmä to, akú silu klient vygeneruje do momentu nástupu bolesti.

Dotazník PRTEE

Pri dlhších ťažkostiach je možné sledovať subjektívne skóre bolesti a funkcie pomocou PRTEE. V praxi sa však častejšie používa jednoduché hodnotenie bolesti na stupnici 0 – 10.

Aké postupy fungujú v praxi najlepšie

V praxi funguje najspoľahlivejšie kombinácia edukácie, obnovy myofasciálneho napätia, manažmentu záťaže a progresívneho silového cvičenia na zvýšenie tolerancie záťaže a odstránenie lokálnej precitlivenosti.

Pasívne modality a fyzikálna terapia sú doplnkom. Stavať na nich celú terapiu sa neoplatí. Terapiu, ktorá prechádza do funkčného tréningu môžem rozdeliť na 3 prepojené fázy.

Fáza 1 – zníženie dráždenia, nie nulová záťaž

Ak sa stretnem s klientom, ktorý dlhodobo cez bolesť preťažoval štruktúry, je vhodné dočasne znížiť dráždivé stimuly. Optimálne na 1 – 2 týždne. Dlhšie obdobie už bolesť nezníži, iba stratíte čas.

Počas tohto obdobia odporúčam:

• uvoľnenie hypertonických a preťažených tkanív manuálnymi technikami a optimalizáciou myofasciálneho napätia,
• izometrické cvičenia extenzorov zápästia 3 – 5 sérií po 30 až 45 sekúnd,
• cvičenie opakovať 1 – 3 krát denne,
• bolesť musí byť tolerovateľná a nesmie sa zhoršovať.

Ak klient cíti bolesť napríklad pri manuálnej práci, skúšame meniť spôsob úchopu, jeho hrúbku, polohu zápästia, miesto úchopu, minimalizovať zbytočné páky a rozložiť záťaž na dlhšie obdobie, ak je to možné.

Eliminujeme zbytočné preťaženie z aktivít, ako je dlhé držanie mobilu jednou rukou, scrollovanie palcom, nosenie ťažkých tašiek a bremien zavesených na prstoch. Pokiaľ je to možné, redukujeme aj spanie s flektovaným zápästím a dlhé držanie myši bez opory predlaktia.

V tejto fáze rozhodne nejde o zákaz tréningu, či práce. Mojim cieľom je redukcia mikrostresov, ktoré sa kumulujú a udržiavajú bolesť, čím brzdia alebo až negujú progres.

Fáza 2 – budovanie kapacity tkaniva a šľachy

Hoci sa dobré výsledky môžu dostaviť už do 1 týždňa, pre ich udržateľnosť a prevenciu návratu odporúčam trvanie tejto fázy 3 – 6 týždňov. Popri bolestiach lakťa často vyriešime aj súvisiace problémy s krkom, hrudnou chrbticou a ďalšími segmentmi tela.

Silový tréning v objeme 3 – 4/ týždeň by mal obsahovať:

• uvoľnenie hypertonických a preťažených tkanív manuálnymi technikami,
• cvičenia zamerané na extenziu zápästia s odporom, napríklad expandre, činky alebo kladky,
• kombináciu koncentrickej aj excentrickej fázy,
• systematické progresívne zvyšovanie záťaže podľa individuálnej tolerancie.

Postupne pridávam a striedam rôzne formy úchopu, najmä nadhmat a neutrálny kladivový úchop, a kombinujem pohyby so supináciou a pronáciou.

V tejto fáze venujem zvýšenú pozornosť aj stabilite lopatky a ramena, pretože lakťový kĺb je súčasťou svalového reťazca prechádzajúceho cez oblasť ramena.

Fáza 3 – návrat k špecifickej záťaži

Pri športovcoch je návrat k špecifickej záťaži pomerne rýchly. V určitom objeme ho zvyčajne zaraďujeme už do 2 týždňov. Odborná literatúra však odporúča, aby ste počkali až 6 týždňov a viac, ak máte tú možnosť. Táto fáza obsahuje:

• cvičenia na udržiavanie svalovej rovnováhy,
• rýchlostno – silové prvky tréningu,
• reakčné úchopy,
• simuláciu pracovnej záťaže,
• postupné zvyšovanie objemu a kapacity, aby sa bolesť nevrátila.

Návrat k plnej záťaži usmerňujte. Mal by byť postupný, nie skokový.

Ďalšie prostriedky terapie

Výsledky štúdií využívajúcich rôzne formy fyzikálnej terapie, ako laser, ultrazvuk, ESWT, tecar, magnetoterapia, TENS a podobne, sú zvyčajne rozporuplné. Môžu pomôcť znížiť bolesť, a tým byť nápomocné v prvej fáze, ale dlhodobý efekt bez cvičenia nie je presvedčivý.

Ja ich využívam iba okrajovo. Najlepšie mi fungujú u pacientov, ktorí majú radi technické prístroje a stroje, preto predpokladám skôr spoľahlivý placebo efekt ako výrazné fyziologické zmeny.

Kortikoidové injekcie dokážu priniesť pomerne výraznú, avšak krátkodobú úľavu s vysokou mierou recidívy. Preto v nich nevidím perspektívne riešenie. Často ma navštevujú pacienti, ktorí už 1 – 3 injekcie absolvovali, no pochopili, že to nie je dlhodobé riešenie.

Prečo samotná pauza pre lakeť nestačí?

Ak si dáte 4 týždne úplný kľud, podobne ako som si to pred rokmi vyskúšal aj ja, bolesť sa môže znížiť, pretože ste eliminovali problematické podnety. Problém však spočíva v tom, že tolerancia záťaže a funkčná kapacita tkaniva sa nezvýšili.

Po čase sa vrátite k aktivitám, ktoré ste dočasne vynechali, a s nimi sa môže vrátiť aj intenzívnejšia bolesť.

Tkanivo sa adaptuje na záťaž. Oddych sám o sebe nie je dôvodom na adaptáciu a zmenu.

Zhrnutie a odporúčania na záver

Laterálna epikondylalgia nie je zápal, ktorý musíte uhasiť. Pri jej dlhodobom ignorovaní bez zmeny prístupu však môže rozvinúť aj sekundárny zápal a štrukturálne zmeny.

Tenisový lakeť, teda laterálna epikondylalgia, je problém kapacity tkaniva, ktoré nezvláda záťaž. Preto je najlogickejším a najspoľahlivejším riešením:

• optimalizácia narušeného myofasciálneho napätia,
• obnova stability a sily pohybového aparátu,
• manažment záťaže a progresívny silový tréning,
• edukácia a eliminácia zbytočných mikropreťažení.

Kľudový režim, pasívne čakanie a pasívne prostriedky vám neprinesú spoľahlivé a pretrvávajúce výsledky, pretože vás nepripravia na potrebnú záťaž.

Vyskúšajte odporúčané protokoly. Ak sa vám náš prístup k pohybovému aparátu páči a chcete prejsť od teórie k praxi, vyberte si z našej ponuky školení alebo vyskúšajte náš individuálny prístup vo fyzioterapii a funkčnom tréningu pre zdravý pohyb a šport. Stačí nás osloviť cez kontaktný formulár.

Použité zdroje:

• Ilustračný obrázok,
• Ilustračný obrázok,
• Ilustračný obrázok

The post Tenisový lakeť – prečo oddych nefunguje a čo robiť appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

Tieto údaje sú kľúčové nielen pre výkonnostných športovcov, ale aj pre ľudí, ktorí nemajú pravidelný vzťah k športu. Poranenia ACL sú typické najmä pre športy s vysokými nárokmi na zmeny smeru a kontakt so súperom, ako sú futbal, hokej, hokejbal, basketbal, tenis a ďalšie.

V dnešnom článku sa pozrieme na to:

• čo hrozí pri zanedbanej rehabilitácii,
• kedy je vhodné s rehabilitáciou začať,
• a z čoho by mala kvalitná rehabilitácia pozostávať.

Dôraz na kvalitu rehabilitácie je zásadný. Pri jej zanedbaní sa môžete zaradiť do skupiny až 45 % športovcov, ktorí sa nevrátia na pôvodnú súťažnú úroveň, pričom im zároveň hrozí až 15-násobne vyššie riziko opakovaného zranenia.

Naopak, vhodne nastavený neuromuskulárny a proprioceptívny tréningový program dokáže znížiť riziko poranenia ACL až o 50–70 %. Zároveň sa týmto prístupom dá znížiť celkové riziko iných poranení kolena približne o 30 %.

Ak k zraneniu už dôjde, kvalitná rehabilitácia vás môže zaradiť medzi približne 55 % ľudí, ktorí sa vrátia na pôvodnú, prípadne ešte vyššiu výkonnostnú úroveň.

Je operácia po poranení ACL vždy nevyhnutná?

Dostupné dáta ukazujú, že vždy je potrebné zvážiť rozsah poškodenia. Pri parciálnych ruptúrach ACL je možné pomocou kvalitnej fyzioterapie dosiahnuť takmer identickú úroveň obnovy funkcie ako pri operačnej liečbe.

Zároveň je však dôležité zdôrazniť, že poranené koleno môže byť náchylnejšie na opakované zranenia v dôsledku zníženej stability, najmä ak rehabilitáciu podceníte.

Výsledky vedeckej literatúry ukazujú, že:

• pri menej rozsiahlych poškodeniach nie je nutné ísť na operáciu okamžite,
• dobrou voľbou môže byť najskôr konzervatívna liečba – rehabilitácia,
• iba približne 17,5 % pacientov (±15,5 % podľa štúdie) z tohto prístupu neprofituje v dostatočnej miere a následne im je odporúčaná operácia.

Ak teda čakáte na plánovaný termín operácie, nie je dôvod zúfať. Využitím času na predoperačnú rehabilitáciu (prehab) môžete:

• zlepšiť rozsah pohybu, silu a funkciu,
• v niektorých prípadoch dokonca zistiť, že operácia nemusí byť nevyhnutná.

Po absolvovaní operácie má predoperačná rehabilitácia ďalší významný benefit. Preukázateľne skracuje dobu návratu k aktivitám približne o 2–4 týždne a navyše podporuje pooperačné hojenie, čím znižuje riziko komplikácií a zároveň zlepšuje neuromuskulárnu kontrolu.

Tieto dáta sa nevzťahujú len na poranenia ACL. Podobné trendy sa pozorujú aj pri meniskových zákrokoch a totálnych artroplastikách kolena či bedra, kde predoperačná rehabilitácia koreluje s lepším pooperačným funkčným skóre a kratšou hospitalizáciou.

Mechanizmus poranenia predného skrížneho väzu (ACL)

Hlavným mechanizmom poranenia je zvyčajne rotačný pohyb, pri ktorom dochádza k prednému posunu holennej kosti (tibie). Súčasne sa koleno nachádza v miernej flexii a valgóznom postavení (padá mierne dovnútra, do „X“).

Typické príznaky, ktoré si vyžadujú odborné lekárske vyšetrenie, zahŕňajú:

• bolesť,
• opuch,
• pocit nestability kolena („podlamovanie“),
• ťažkosti pri chôdzi,
• znížený rozsah pohybu v kolene.

Prečo k poraneniu ACL dochádza?

Väčšina nekontaktných poranení kolena nevzniká preto, že by „zlyhalo koleno“, ale preto, že svaly a segmenty nad a pod kolenom nezvládli svoju úlohu v správnom čase.

Nasledujúce oblasti sú zároveň:

• typickými rizikovými faktormi poranenia,
• ale aj kľúčovými cieľmi predoperačnej a pooperačnej rehabilitácie.

Sedacie svaly (m. gluteus maximus, m. gluteus medius)

Gluteus maximus, medius a minumus sú častými „vinníkmi“ pri poranení kolien, najmä pri ich slabosti alebo oneskorenej aktivácie.

V dôsledku ich oslabenia dochádza k dynamickým valgóznym kolapsom kolena spojeným so zvýšeným rizikom poranenia ACL a rozvoja patellofemorálnej bolesťi.

Podľa Hewett et al. (2005) majú športovci s výrazným valgóznym postavením kolena 2 – 3x vyššie riziko ruptúry ACL.

Powers (2010) uvádza, že oslabenie sedacích svalov vedie k zníženej kontrole bedrového kĺbu, čím sa zvyšuje stres na koleno. Štruktúry ako ACL, meniskus a chrupavka tak znášajú sily, ktoré by za normálnych okolností nemali.

Hamstringy (nielen m. biceps femoris)

Hamstringy pôsobia ako antagonista predného posunu tibie. Preto sú pri oneskorenej aktivácii dôležitým aspektom zlej mechaniky pohybu a zranenia. Prispievajú k zvýšenej zaťaži ACL, čím sú rizikové najmä pri rýchlom brzdení.

Už Renström et al. (1986) poukázal na to, že dostatočná aktivácia hamstringov znižuje napätie v ACL. U pacientov po poranení ACL sa často pozoruje narušené načasovanie aktivácie hamstringov, nielen znížená sila.

Rizikovými faktormi sú najmä:

• nadmerný dôraz na kvadriceps,
• slabá excentrická kontrola hamstringov,
• funkčne slabé, no preťažené hamstringy,
• inhibícia hamstringov ako dôsledok hypertonu m. qadriceps femoris.

Predná strana stehna (m. quadriceps femoris)

Kvadriceps býva často súčasťou svalovej nerovnováhy a preto problém nastáva najmä vtedy, keď je dominantný, ale nestabilizačný.

Nadmerná aktivácia kvadricepsu:

• zvyšuje predný posun tibie,
• zvyšuje stres na ACL,
• najmä pri malej flexii kolena vedie k vysokému napätiu v ACL.

Typický klinický obraz:

• silný športovec v drepoch a výpadoch,
• slabá excentrická kontrola pri brzdení a doskokoch,
• vysoké riziko pri zmenách smeru s fixovaným chodidlom a rotáciou trupu.

Svaly trupu a core

Výskum Zazulak et al. (2007) ukazuje, že slabá neuromuskulárna kontrola trupu je významným prediktorom poranení ACL, najmä u žien a mladých športovcov.

Pri slabom core:

• dochádza k nekontrolovanému presunu ťažiska,
• bedro a koleno reagujú oneskorene,
• vznikajú neprimerané momenty sily v kolene.

Lýtkové svaly a členok

Často prehliadaný, no kľúčový článok reťazca. Opakované poranenia členka vedú k obmedzeniu dorziflexie, čo:

• mení mechaniku dopadu,
• zvyšuje valgózne zaťaženie kolena,
• zvyšuje riziko poranení kolena.

Moje odporúčania na záver

Poraneniam kolien a ACL sa dá účinne predchádzať kvalitným tréningom a fyzioterapiou, ktoré kompenzujú jednostranné zaťaženie. Obzvlášť dôležité je to u rekreačných športovcov s obmedzeným časom na tréning.

Ak k zraneniu dôjde:

• s operáciou sa netreba ponáhľať,
• operáciu odporúčam v súlade s najlepšou lekárskou praxou najmä u pohybovo aktívnych ľudí a športovcov,
• predoperačná rehabilitácia výrazne zlepší funkciu kolena,
• skráti rekonvalescenciu,
• zníži riziko pooperačných komplikácií.

Po operácii je kľúčové začať s kvalitnou fyzioterapiou ideálne do 2 týždňov, keďže pri neskoršom začiatku účinnosť rehabilitácie klesá.

Výskum Grindem et al. (2016) ukazuje, že riziko opakovaného poranenia sa znižuje až o 51 % za každý mesiac oddialenia návratu k športu, a to až do 9. mesiaca. Preto by mal byť návrat k športu podmienený dosiahnutím minimálne 90 % sily kvadricepsov a hamstringov, ako aj porovnateľným výkonom v skokových testoch.

Ak vám niekto tvrdí, že návrat k športu je bezpečný už pri 80 %, myli by ste spozornieť , pretože jeho odporúčania sú v rozpore s najlepšou praxou a závermi výskumov, ktoré som vám prezentoval v článku.

Chcete vedieť viac o Obnove stability a sily pohybového aparátu? Nenechajte si ujsť školenia a kurzy Dr. Oliver, ktoré vás prevedú všetkými zákutiami prevencie, tréningu, kompenzácie jednostranného zaťaženia a fyzioterapie.

Ak potrebujete pomôcť s rehabilitáciou po zranení, zlepšiť tréning, dosiahnuť lepšie výsledky, kontaktujte nás.

Bibliografické odkazy:

• Rodriguez K, et al. Anterior Cruciate Ligament Injury: Conservative Versus Surgical Management. Cureus, 2021. Ahn J, et al. Non-surgical treatment outcomes in acute ACL tears. Cureus, 2021.
• (Systematic overview) Comparison of Surgical and Non-Surgical Treatment of Anterior Cruciate Ligament Injury. ResearchGate, 2025. Belozo FL, et al. ACL injury risk factors and return to sports data. Scientific Reports, 2024.
• Arundale AJH, et al. Exercise-Based Knee and ACL Injury Reduction. J Orthop Sports Phys Ther, 2023. Griffin, L. Y., et al. Noncontact anterior cruciate ligament injuries: Risk factors and prevention strategies. The American Journal of Sports Medicine, 28(5), 643–658, (2000).
• Hewett, T. E., Myer, G. D., & Ford, K. R. (2005). Biomechanical measures of neuromuscular control and valgus loading of the knee predict anterior cruciate ligament injury risk in female athletes. The American Journal of Sports Medicine, 33(4), 492–501.
• Boden, B. P., et al. (2000). Mechanisms of anterior cruciate ligament injury. The American Journal of Sports Medicine, 28(5), 573–578.
• Powers, C. M. (2010). The influence of abnormal hip mechanics on knee injury: A biomechanical perspective. Journal of Orthopaedic & Sports Physical Therapy, 40(2), 42–51.
• Zazulak, B. T., et al. (2007). Deficits in neuromuscular control of the trunk predict knee injury risk: A prospective biomechanical-epidemiologic study. The American Journal of Sports Medicine, 35(7), 1123–1130.
• DeMorat, G., et al. (2004). Aggressive quadriceps loading can induce noncontact anterior cruciate ligament injury. The American Journal of Sports Medicine, 32(2), 477–483.
• Palmieri-Smith, R. M., et al. (2008). Association between preparatory muscle activation and anterior cruciate ligament injury. Journal of Orthopaedic Research, 26(5), 632–639.
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok
• Ilustračný obrázok

The post Poranenia predného skrížneho väzu ACL – fyzioterapia a funkčný tréning appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

Osteofyty sú kostené výrastky, ktoré vznikajú ako ochranná adaptácia tela na dlhodobo zmenené mechanické zaťaženie kĺbu alebo chrbtice. Ich cieľom je zvýšiť stabilitu a znížiť lokálne preťaženie, nie však zlepšiť kvalitu pohybu.

Ak ste niekedy videli RTG snímok chrbtice alebo kĺbu „posiaty“ osteofytmi, je pochopiteľné, že takýto nález vyvoláva obavy. Osteofyty sú často automaticky spájané s bolesťou, obmedzením pohybu a nevyhnutnou operáciou. Realita je však podstatne komplexnejšia.

Osteofyt nevzniká náhodne ani ako chyba tela. Ide o cielene riadený adaptačný proces, ktorým sa organizmus snaží reagovať na dlhodobo zmenené mechanické podmienky v kĺbe alebo segmente chrbtice.

Kedy a prečo osteofyty vznikajú

Osteofyt vzniká vtedy, keď telo dlhodobo vyhodnocuje, že kĺb alebo segment je mechanicky ohrozený. Nejde o jednorazové preťaženie, ale o situáciu, pri ktorej sa sily neprenášajú optimálne a určité štruktúry sú vystavené opakovanému dráždeniu (iritácii).

Typickými spúšťačmi sú:

• mikroinstabilita segmentu,
• nadmerná alebo jednostranná kompresia,
• dlhodobý nepriaznivý typ mechanického signálu.

Tieto zmeny často prebiehajú skryto, bez bolesti. Napriek tomu telo už v tomto štádiu „vyhodnocuje problém“ a spúšťa vlastné adaptačné mechanizmy.

Problém nie je preťaženie, skôr skryté riziko

Mnohí ľudia predpokladajú, že hlavnou príčinou vzniku osteofytov je nadmerná fyzická záťaž. Odborná literatúra však ukazuje, že oveľa dôležitejšie než samotná veľkosť záťaže sú jej kvalita a spôsob prenosu.

Medzi významné rizikové faktory patria najmä:

• nepriaznivý mechanický signál,
• nízka variabilita pohybu,
• dlhodobá iritácia rovnakého miesta.

Práve preto môže mať vrcholový športovec vystavený vysokým silám zdravé kĺby bez osteofytov, zatiaľ čo človek so sedavým spôsobom života má výrazné degeneratívne zmeny. Silné a funkčne koordinované svaly totiž neplnia len výkonnostnú úlohu, ale zásadným spôsobom chránia kĺby a riadia prenos síl.

Osteofyt vzniká často ešte pred objavením bolesti

Osteofyty sa zvyčajne začnú tvoriť v prostredí, kde chýba dostatočný aktívny pohyb. Pohybové návyky sú typicky obmedzené alebo nevhodné a existujúce stabilizačné mechanizmy nefungujú optimálne.

Tieto kľúčové faktory vedú k:

• zníženej aktívnej stabilite postihnutého segmentu,
• zmene osi pohybu,
• chronickej kompresii alebo tzv. shear silám v okrajových zónach,
• najmä v oblasti prechodu medzi chrupavkou a kosťou.

Čo sa deje na úrovni buniek a tkanív

Keď telo dlhodobo vníma, že mechanické podmienky nie sú bezpečné, mení sa správanie buniek v postihnutej oblasti.

Chondrocyty a bunky v okolí kĺbu:

• menia expresiu génov,
• začnú sa správať podobne ako bunky v rastovej platničke,
• aktivujú sa rastové a adaptačné dráhy, najmä TGF-β, BMP a Wnt.

Cieľom týchto zmien nie je oprava jednej mikrotrhliny, ale prispôsobenie celej štruktúry na záťaž, ktorú telo vyhodnocuje ako rizikovú.

Od chrupavky ku kosti, alebo ako osteofyt dozrieva

Osteofyt nevzniká priamo ako kosť. Najskôr sa na okraji kĺbu alebo stavca vytvorí chrupavkový výbežok. Tento výbežok postupne rastie (hypertrofuje), vaskularizuje sa a následne prechádza procesom endochondrálnej osifikácie.

Osteoblasty prestavajú chrupavku na kosť a výsledkom je osteofyt, ktorý je už viditeľný aj na RTG snímkach.

Osteofyty nie sú pre telo chybou, ale stratégiou

Z biologického pohľadu osteofyty nepredstavujú prekážku, ale ochranný mechanizmus. Telo ich vytvára s cieľom zväčšiť kontaktnú plochu kĺbu a znížiť lokálny tlak. Snaží sa lepšie rozložiť pôsobiace sily a zvýšiť pasívnu stabilitu segmentu.

Ak svaly a nervový systém nedokážu zabezpečiť dostatočnú aktívnu kontrolu, telo sa snaží znížiť potrebu tejto kontroly obmedzením pohybu. Z jeho pohľadu je menej pohybu vnímané ako bezpečnejšie riešenie než pokračujúce poškodzovanie kĺbu.

Prečo osteofyty môžu viesť k bolesti a obmedzeniu

Osteofyty riešia stabilitu, nie kvalitu pohybu.

Nerešpektujú jemnú kinematiku kĺbov a menia mechaniku pohybu, najmä v situáciách, keď telo potrebuje väčší rozsah alebo neobvyklé pohybové vzory.

Typickým príkladom sú sezónne aktivity ako lyžovanie, beh alebo plávanie, pri ktorých dochádza k dráždeniu mäkkých tkanív. Tie následne reagujú bolesťou, zápalom a ďalším obmedzením pohybu, čím vzniká začarovaný kruh.

Prečo odstránenie osteofytu nemusí vyriešiť problém

Pri zobrazovacích vyšetreniach je osteofyt často prvý nález, ktorý zaujme pozornosť. Je preto pochopiteľné, že sa uvažuje o jeho operačnom odstránení. Takýto zákrok môže priniesť krátkodobú úľavu od bolesti a zlepšenie rozsahu pohybu.

Z dlhodobého hľadiska však osteofyt nie je príčinou problému, ale dôsledkom zmenených mechanických podmienok. Ak sa po jeho odstránení nezmení funkcia segmentu a jeho aktívna stabilita, telo bude naďalej používať rovnaký adaptačný mechanizmus.

Navyše chirurgický zákrok často vedie k ďalšiemu oslabeniu svalov v oblasti, ktorá už bola problematická. To zvyšuje riziko opätovného vzniku osteofytov alebo presunu preťaženia na susedné segmenty.

Práve preto viaceré štúdie ukazujú, že samotné odstránenie degeneratívnych štruktúr bez riešenia funkčných príčin neprináša lepšiu dlhodobú prognózu v porovnaní s konzervatívnym prístupom.

Moje odporúčanie

Pokiaľ osteofyt nespôsobuje neznesiteľnú bolesť alebo vážne neurologické príznaky, mojou prvou voľbou je kombinácia cielene vedenej fyzioterapie a funkčného posilnenia.

Problém sa zriedkavo týka len jedného miesta. Preťaženie sa zvyčajne prenáša do susedných segmentov alebo na opačnú polovicu tela, ktorá začne kompenzovať záťaž. Aj preto sa osteofyty na RTG snímkach zvyčajne nachádzajú na viacerých úrovniach.

Terapia by nemala byť zameraná iba na operačné odstránenie prekážky. Mala by sa snažiť o vytvorenie takých mechanických podmienok, pri ktorých telo prestane mať potrebu stabilizovať segment pasívnymi štruktúrami.

Preto, ak je operácia nevyhnutná, mala by byť vždy doplnená o následnú rehabilitáciu a funkčné posilnenie nielen operovaného segmentu, ale aj ďalších kľúčových oblastí. Bez týchto aktívnych opatrení sa problém s najväčšou pravdepodobnosťou vráti v ešte rozsiahlejšej a závažnejšej podobe.

Zlepšením mechanického prostredia možno dosiahnuť, že osteofyt síce zostane prítomný, ale prestane byť klinicky relevantný a nebude už viac spôsobovať bolesť ani obmedzenie pohybu.

Bibliografické odkazy

• Moseley JB et al. A controlled trial of arthroscopic surgery for osteoarthritis of the knee. New England Journal of Medicine, 2002.
• Kirkley A et al. A randomized trial of arthroscopic surgery for osteoarthritis of the knee. New England Journal of Medicine, 2008.
• Van der Kraan PM, van den Berg WB. Osteophytes: relevance and biology. Osteoarthritis and Cartilage, 2007.
• Goldring MB, Goldring SR. Articular cartilage and subchondral bone in the pathogenesis of osteoarthritis. Annals of the New York Academy of Sciences, 2010.
• Hunter DJ, Bierma-Zeinstra S. Osteoarthritis. The Lancet, 2019.
• OARSI Guidelines for the Non-Surgical Management of Knee, Hip, and Polyarticular Osteoarthritis.
• Obrázok: https://www.researchgate.net/figure/Schematic-diagram-of-the-dual-role-of-chondrocyte-hypertrophy-in-human-physiology_fig1_353495604
• Obrázok: https://www.researchgate.net/figure/Bone-cartilage-interface-Frontal-view-of-the-right-tibia-and-fibula-On-the-left-side_fig3_366551286
• Obrázok: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/osteoarthritis/symptoms-causes/syc-20351925

The post Ako vznikajú osteofyty a čo s nimi robiť appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

V tréningovej praxi sa najčastejšie využívajú cvičenia statického strečingu, v rámci ktorých je dlhodobo preskúmaná aj Andersonova metóda, známa ako klasický statický strečing. Tá pozostáva z 20 – 40 sekúnd základného natiahnutia, po ktorom nasleduje ďalších 20 – 40 sekúnd rozvíjajúceho natiahnutia. Gymnastika, tance, bojové a ďalšie na pohyblivosť náročné športy môžu mať aj tretiu fázu intenzívneho natiahnutia.

V tradičnom telovýchovnom rozcvičení sa statický strečing využíval ako príprav na hlavnú časť a zároveň ako záverečná časť tréningových jednotiek. V posledných dvoch dekádach však došlo k jeho pomerne krátkozrakému zatrateniu.

Impulzom boli odborné štúdie, ktoré poukázali na to, že statický strečing môže krátkodobo znížiť svalovú silu a výkon. Mnohým trénerom to stačilo a zo strečingu sa stal strašiak.

Pozrime sa však na okolnosti.

Kedy má mýtus statického strečingu opodstatnenie

Pokles výkonu sa spravidla objavuje v relatívne krátkom časovom okne po aplikácii strečingu. Práve tento poznatok sa stal základom pre veľký strečingový mýtus. Ak by váš tréning vyzeral tak, že po natiahnutí svalov zadnej strany stehna idete okamžite drepovať so svojím osobným maximom, potom by obavy dávali zmysel.

Presne takto sú však modelované situácie vo výskumoch. Úmyselne extrémne, aby sa dal jednoznačne preukázať vplyv statického strečingu na produkciu sily alebo výkonu.

Realita tréningovej praxe vyzerá inak.

Ako vyzerá kvalitné rozcvičenie v praxi

V kvalitnom rozcvičení funkčného tréningu nadväzujete na uvoľňovacie techniky aktivačnými cvičeniami a nácvikom techniky. Až následne prechádzate do záťaže, spravidla cez niekoľko sérií s postupne sa zvyšujúcou hmotnosťou.

V momente, keď sa dostávate k silovému alebo výkonovému tréningu, je telo dôkladne rozohriate, aktivované a pripravené na záťaž. V takýchto protokoloch sa výkonu nemusíte obávať. Práve naopak.

Ako môže statický strečing podporiť silu a výkon

Pokiaľ nepracujete s vrcholovými športovcami, je oveľa pravdepodobnejšie, že sa stretávate s klientmi s pohybovými obmedzeniami. Typickým príkladom je stuhnutie flexorov bedra, napríklad m. iliacus, ktoré často vedie k utlmeniu sedacích svalov.

U takýchto klientov sú následne preťažené a stuhnuté svaly zadnej strany stehna, ktoré sa snažia kompenzovať slabú aktivitu gluteálnych svalov.

A tu sa dostávame späť k strečingu.

Ak by ste aplikovali statický strečing na zadnú stranu stehna tesne pred výkonom, efekt môže byť nežiaduci. Existuje však oveľa lepšie riešenie. Využite statický strečing na uvoľnenie m. iliacus. Následne zaraďte aktivačné cvičenia na m. gluteus maximus, napríklad glute bridge.

Výsledkom je lepšia aktivácia sedacích svalov v pohybovom stereotype extenzie bedra. Pri drepe tak sedacie svaly stabilizujú bedrový kĺb efektívnejšie a aktívnejšie sa zapájajú do pohybu. Vďaka práci v kontext funguje Strečing ako prostriedok pre obnovu zdravého pohybu.

Výkon ako bonus, nie cieľ

Odmenou nie je len vyššia stabilita panvy a viac vytlačených kilogramov. Oveľa dôležitejšia je menšia záťaž na chrbticu a ďalšie preťažované štruktúry.

Cvičenie nie je len o výkone. Je najmä o zdravotných benefitoch, vzťahu k pohybu a o tom, čo pohyb prináša telu aj mysli. A v neposlednom rade o spomalení starnutia.

Zaujíma vás, ako sa hýbať zdravo a bez bolesti? Sledujte aj ďalšie naše články.

The post Veľký strečingový mýtus appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

Čo je všeobecný podnet

Vo fyzioterapii môžu medzi všeobecné podnety patriť fyzikálna terapia, komplexné stabilizačné alebo posilňovacie cvičenia, mäkké techniky, uvoľňovacie prostriedky ako strečing, prípadne mobilizačné techniky aplikované na postihnutý segment.

Cieľom týchto postupov býva zlepšenie rozsahu pohybu, zníženie svalového hypertonusu alebo posilnenie vybraných svalov či svalových skupín. Všeobecné podnety majú v terapii svoje miesto a často sú nevyhnutným základom rehabilitačného procesu.

V čom sú špecifické podnety iné

Špecifické podnety na rozdiel od všeobecných imitujú konkrétne podmienky, v ktorých klient problém pociťuje. Keď pacient uvádza bolesť zápästia pri kľukoch alebo jogových pozíciách, problém nevzniká pri izolovanom pohybe, ale v konkrétnej polohe s konkrétnym zaťažením.

V prípade, že v takejto situácii využijete fyzikálnu terapiu alebo strečing flexorov zápästia, pracujete so všeobecným podnetom. Ak však pacienta uvediete do polohy, ktorá mu bolesť vyvolávala, a zároveň imitujete primeranú mieru zaťaženia, pracujete so špecifickým podnetom.

Práve špecifické podnety sú adresnejšie pre reedukáciu pohybového vzoru a pre dosahovanie cieľov, ktoré vyplývajú z reálnych potrieb klienta.

Prečo je to dôležité?

Všeobecné podnety majú nižší transfer do reálneho života pacienta. Aj keď môžu byť terapeuticky správne, často nedokážu pokryť pohybové, výkonnostné alebo posturálne nároky, ktorým klient denne čelí.

Všeobecné podnety preto nevylučujte, ale hľadajte spôsoby, ako ich cielene aplikovať tam, kde klient problém skutočne má a prispôsobiť ich tak jeho konkrétnym potrebám. Práve na týchto konkrétnych pohyboch staviame terapiu vo väčšine kurzov Dr. Oliver. Do pacientovych chybných pohybových vzorov a bolestivých pohybov vkladáme mobilizačné a iné techniky techniky, na ktoré vždy nadviažeme aj aktívnym pohybom pacienta a záťažou. Vďaka tomu pacient odstráni problém v pohybe pri ktorom vznikal a reedukuje sa nový správny pohybový návyk.

Príklad 1: Využitie špecifických prostriedkov terapie

Ukážkou práce so špecifickými podnetmi je využitie mobilizačných techník doplnených o aktívny pohyb. Využívajú sa primárne také pohyby, v ktorých má športovec problém, napríklad v drepe.

Po aplikácii mobilizačných hmatov v záťaži nasleduje re-test s využitím pohybov, ktoré športovec reálne používa v tréningu, ako sú jednonožné drepy, výpady alebo skoky. Takýto postup výrazne zvyšuje prenos terapeutického efektu do športovej praxe.

Príklad 2: Využitie všeobecných prostriedkov pre dosiahnutie špecifického cieľa

Predstavme si športovca s bolesťami v oblasti slabín. Bežným postupom býva uvoľňovanie adduktorov a využitie fyzikálnej terapie. Anamnéza však často odhalí, že bolesť vznikla pri prudkom brzdení na klzkom povrchu alebo pri náhlej zmene smeru.

View this post on Instagram

A post shared by Dr. Oliver – certifikovaná vzdelávacia inštitúcia (@dr.oliver_vzdelavanie)

V takomto prípade je po zhojení poškodených štruktúr vhodnejšie zaradiť posilňovanie namiesto ďalšieho uvoľňovania. Uvedené pohyby kladú vysoké nároky na silu adduktorov. To, že ich bežne vnímame ako svaly vyžadujúce uvoľnenie, ešte neznamená, že sú pripravené na požiadavky konkrétnej záťaže.

Ako môže vyzerať rehabilitačný protokol pri športovcovi s bolesťou

1. Na odstránenie pretrvávajúcej bolesti pri pohybe využite špecifické podnety.
2. Keď bedrový kĺb pochopí, že kontrolovaný pohyb nepredstavuje riziko bolesti, zaraďte všeobecné posilňovacie cvičenia adduktorov a posilňujte posturálne stabilizačné reťazce.
3. Dbajte na svalovú rovnováhu a posilňovanie agonistov dopĺňajte posilňovaním antagonistických svalových skupín.
4. Sledujte pohybové potreby klienta a prispôsobujte terapiu konkrétnym nárokom jeho športu alebo práce.
5. Využívajte podporné prostriedky, ktoré predĺžia efekt terapie ako autokorekčné cvičenia alebo tejp.
6. Obnovte stabilitu a silu pohybového aparátu.

Ako môže vyzerať rehabilitačný protokol pri klientovi so sedavou prácou

Ak klient trávi hodiny sedením alebo státím, musí tomu zodpovedať aj terapia. Často ide o bolesti spojené so stuhnutosťou svalov v oblasti driekovej chrbtice. Tieto svaly sú však adaptované na dlhodobú statickú záťaž a potrebujú byť funkčne spevnené.

Vhodná je kombinácia ergoterapeutických prvkov, úpravy pracovného prostredia a cielene zvolených posilňovacích cvičení. Uvoľňovacie techniky ako Optimalizácia myofasciálneho napätia, Strečing pre obnovu aktívneho pohybu, Funkčná aktivácia oslabených svalov by nemali chýbať ako systematická Kompenzácia sedavého zamestnania.

Na čo nezabudnúť

• Zabezpečte, aby pohyb nebolel, využite čo najšpecifickejšie podnety na odstránenie bolesti tam, kde vzniká.
• Prispôsobte terapiu konkrétnym potrebám klienta a záťaži, ktorej čelí.
• Nezabúdajte na kompenzáciu jednostranného zaťaženia a posilnenie antagonistov.
• Retestujte a monitorujte efekt, aby ste vedeli, či zvolené prostriedky prinášajú očakávaný výsledok.

Záver

Kombinácia všeobecných a špecifických podnetov vám umožní cielene reagovať na potreby klienta a dosahovať výsledky, ktoré majú reálny prenos do jeho každodenného života. Práve schopnosť rozlíšiť, kedy použiť všeobecný a kedy špecifický podnet, oddeľuje rutinnú terapiu od efektívnej klinickej praxe.

Bibliografické odkazy, ktoré si zaslúžia vašu pozornosť

1. Krishnan C, Shadmehr R, et al. Learning new gait patterns is enhanced by specificity of training rather than progression of task difficulty. J Neurophysiol. 2019.
2. Sæterbakken AH, et al. Task Specificity of Dynamic Resistance Training and Its Transferability to Non-trained Isometric Muscle Strength: A Systematic Review and Meta-analysis. Sports Med. 2025. 
3. Stathopoulos N, et al. Effectiveness of Mulligan’s Mobilization With Movement techniques: systematic review and meta-analysis (2008–2017). J Man Manip Ther / J MPT Online. 2019.
4. Pagan JI, et al. Task-specific resistance training adaptations in older adults: a systematic review. (2024/2025).

The post Ako využiť špecifické podnety pre lepšie výsledky vo fyzioterapii appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.

Ostalo ticho. Po dvoch preformulovaniach otázky prišla prvá odpoveď: „Empty can test.“

Lektor odpoveď uznal a položil ďalšiu otázku: „A čo vám výsledok tohto testu hovorí pre vašu terapiu?“

V tejto chvíli nejde o to, akú disfunkciu test odhalí, ale čo s ňou v terapii urobíte a ako rýchlo sa dostaví efekt. Práve táto otázka oddeľuje rutinné vyšetrenie od cielenej diagnostiky, ktorá vedie k lepším výsledkom.

Pamätám si, keď som počas štúdia robil funkčné svalové testovanie podľa Jandu. Batéria testov, hodnotenie svalovej sily, rozsahov pohybu, stereotypov. Všetko pôsobilo komplexne, no často mi unikalo to podstatné: kde začať a čo bude mať najväčší vplyv na pacientov problém.

Tento pocit frustrácie pozná množstvo fyzioterapeutov. Vyšetrenie je dôkladné, no jeho výsledky neposkytujú jasnú odpoveď, čo riešiť ako prvé. Zlom v mojom prístupe nastal keď som začal pracovať s princípmi recipročnej inhibície a aktivácie. Vďaka spájaniu vedomostí z desiatok absolvovaných kurzov som pochopil, že terapia by mala začať na jednom mieste, presne tam, kde vznikol problém a následne sa preniesť do posilnenia celého posturálneho stabilizačného reťazca.

Keď je problém jasný, diagnostika sa zjednoduší

Pozrime sa na konkrétny príklad, ktorý ukazuje výhody cieleného a špecifického prístupu. Whiplash syndróm je ideálnym príkladom stavu, kde všeobecné protokoly často zlyhávajú.

Anamnéza, ktorú zostavíte nemusí byť v tomto prípade zameraná na detailnú rodinnú či športovú históriu. Podstatné je overiť neprítomnosť red flags, ktoré by boli kontraindikáciou fyzioterapie a práce s postihnutým segmentom.

Vedeli ste, že približne každý druhý pacient s whiplash syndrómom má negatívny zobrazovací nález a napriek tomu výrazné symptómy? Tento paradox jasne ukazuje, že štrukturálny nález sám o sebe nemusí vysvetľovať pacientove ťažkosti ani viesť k efektívnej terapii.

Diagnosticko-terapeutický protokol v praxi

Pri whiplash syndróme je problémový segment najčastejšie v oblasti C4 až C7, pri vážnejších stavoch aj C1 až C2. V našom príklade ide o spodnú krčnú chrbticu.

Pacient udáva bolesť a obmedzenie pri rotácii hlavy doprava, predklone a záklone. Tieto pohyby vyvolávajú symptomatiku.

V tejto situácii nie je potrebné analyzovať silu brušných svalov ani stereotyp extenzie v bedrovom kĺbe. Relevantné je zmerať rozsahy pohybov krčnej chrbtice a intenzitu bolesti pri jednotlivých pohyboch.

Ak je bolesť pri rotácii doprava výraznejšia na ľavej strane, ide o problém otvárania facetových kĺbov na tejto strane. Riešením môže byť cielená aplikácia jemných techník do tesnej blízkosti problematického segmentu, napríklad C4-C5.

Jemné a šetrné uvoľnenie nahromadeného obranného hypertonu vám umožní prestaviť súčasné bolestivé rozloženie svalového napätia.

Nikdy nezabudnite na uvoľnenie segmentu nadviazať aktivačnými cvičeniami, ktoré pomáhajú redukovať symptomatiku pacienta. Výber cvičení a prostriedkov by mal vždy vychádzať z preferencie a tolerancie pacienta na záťaž..

Riaďte sa pravidlom, že menej je viac. Obzvlášť to platí pri akútnejších stavov. V takomto prípade môže celý terapeutický protokol trvať iba 10 až 15 minút. Vykonajte re-test, ktorý potvrdí efektivitu zvoleného postupu a naznačí, že vami zvolený objem korekčného cvičenia je dostatočný pre udržanie výsledkov.

Miesto pridávania väčšieho objemu môžete zvoliť radšej iné formy doplnenia terapie ako jedno jednoduché cvičenie na doma (napríkald zasúvanie brady), alebo apliukujte stabilizačný tejp.

Prečo je špecifický prístup efektívnejší než všeobecné protokoly

1. Je adresnejší

Nie každá svalová disbalancia je problém. Niektoré sú adaptačné a umožňujú telu fungovať bez ťažkostí. Ak ich budete „naprávať“ môžete dosiahnuť zhoršenie stavu pacienta.

2. Prináša vám rýchlejšie výsledky

Preferujte cielené formy terapie, ktoré sú prispôsobené konkrétnej príčine problému. Tento prístup vás dovedie k výraznejšiemu potlačeniu symptomatiky. Efekt vždy overte re-testom a povzbuďte pacienta k autoterapií.

3. Viete, čo funguje

Aplikujete jeden hmat, sledujete jeho efekt a presne viete, čo prinieslo výsledok.

4. Riaďte sa princípom – bez bolesti

Bezbolestný prístup je kľúčový pre motorické učenie a váš celkový úspechj. Motorické centrum klienta sa snaží obchádzať bolestivý pohyb. Terapie cez bolesť bude vnímaná ako riziko.

5. Vaše výsledky budú trvácnejšie

Protokoly, ktoré vyučujeme na kurzoch Dr. Oliver zahŕňajú následné opatrenia a edukáciu pacienta, vďaka čomu efekt terapie pretrváva. Rovnaké prostriedky využívajte aj vy. Tieto prístupy vychádzajú z tzv. best practice.

Záver

Ak ste frustrovaní z pomalého progresu alebo z pocitu, že len skúšate, kde začať, špecifický diagnosticko-terapeutický prístup môže zásadne zmeniť vašu prax.

Minimalistický, presne cielený postup šetrí čas, prináša rýchle výsledky a buduje dôveru pacienta. Ten vidí, že jeho problému rozumiete a že mu viete pomôcť.

Ak chcete získať väčšiu istotu v klinickom rozhodovaní a pracovať systematickejšie, sledujte možnosti vzdelávania Dr. Oliver alebo nás kontaktujte. Radi vám pomôžeme zorientovať sa a nájsť cestu, ktorá bude dávať zmysel vám aj vašim pacientom a klientom.

The post Ako postupovať vo fyzioterapii, keď neviete, kde začať appeared first on Dr. Oliver - vzdelávanie.